Zbigniew Nienacki bol v Poľsku známy ako zástanca feminizmu. Ženy, ktoré tvorili neodmysliteľnú súčasť jeho života mal veľmi rád, a nezriedka vystupoval ako ich ochranca. Napriek tomu tvrdil, že zrovnoprávnenie s mužmi im určitým spôsobom ublížilo. Ženy teraz musia pracovať na plný úväzok v zamestnaní a popritom musia ešte vychovávať deti a viesť domácnosť. Okrem toho sú, pre svoju túžbu po láske, oveľa ľahšie zraniteľné a častejšie zneužívané ako muži.
Na otázky novinárov, či bol niekedy aj on zamilovaný a kto je jeho životnou láskou, vždy odpovedal veľmi vyhýbavo. Nechcel hovoriť o svojich osobných zážitkoch. Odvolával sa pritom na to, že ako každý človek, aj on má právo na ochranu súkromia, ktoré si vždy starostlivo strážil. Oddeľoval svoj súkromný život od života verejného. Pri stretnutiach s mladými čitateľmi vždy veľmi rád odpovedal na všetky otázky, fotografoval sa s nimi a ochotne rozdával autogramy. Tvrdil, že starať sa o mládež je spisovateľova povinnosť. Ak sa však k jeho domu v Jerzwalde priblížili neohlásení zvedavci, najmä z radov novinárov, málokedy mali to šťastie porozprávať sa priamo s ním. Jednoduchou, ale účinnou ochranou mu boli dogy Protazy a Gerwazy pobehujúce po dvore. Okrem týchto podľa Zbigniewa, roztomilých havkáčov, tu bol ešte niekto, kto sa staral o spisovateľove súkromie. Bola to Alicja.
Po príchode do Jerzwaldu sa Zbigniew rozhodol začať úplne nový život. Rozišiel sa so svojou nemilovanou (tak nazýval svoju zákonitú manželku Helenu) a začal si vychutnávať slobodu. Často chodieval do Ilawy na obedy a, keďže bol veľkým sukničkárom, pozoroval a zvádzal slečinky, ktoré sa prechádzali po meste. Jedného letného dňa roku 1969 prišiel rad aj na Alicju. Keď sa zoznámili, Ala mala sedemnásť a Zbigniew štyridsať. Ako sama spomína, Zbigniew bol šarmantný a elegantný pán. Autom prichádzal pred blok, v ktorom bývala spolu s rodičmi. Bol dobre situovaný, tajomný a nikto ani len netušil, prečo sa presťahoval z mesta na vidiek. Ona, vtedy ešte neskúsená a naivná, si myslela, že je špión. Jeho nadbiehanie jej samozrejme lichotilo a cítila sa vtedy ako veľká dáma.
Po viac ako dvojročnom vzťahu jej Zbigniew navrhol, aby sa nasťahovala k nemu, do Jerzwaldu. Všetky matky jej kamarátok ju v okamihu odsúdili. Nazvali ju „milenka pána spisovateľa“. Ala sa tým radšej vôbec nezaoberala. Jej rodičia potrebovali desať rokov na to, aby uznali tento vzťah. Rodina v Nemecku, ktorá mala v pláne dobre ju vydať za vynikajúcu partiu, nedokázala ani po rokoch stráviť to, že Ala márni svoj život vo vzťahu bez budúcnosti.
V Jerzwalde nemala príliš ľahký život. Dom bol zariadený skromne, bez tečúcej vody, ktorú bolo treba nosiť zo studne. Nezáležalo jej však na komforte. So Zbigniewom bola šťastná. Viedla mu domácnosť a vo voľných chvíľach sa venovala maľovaniu. Bola jeho priateľkou, milenkou, dôvernicou, gazdinou, ochrankyňou, i múzou zároveň...
Marek Wierzbicki vo svojich spomienkach na spisovateľa píše, že Ala bola nekompromisným strážcom súkromia Zbigniewa Nienackého. Ako príklad uvádza svoju prvú návštevu v Jerzwalde. Zbigniew, ktorý sa dobre poznal s Marekovým otcom, ich oboch pozval, aby sa niekedy zastavili u neho doma, v Jerzwalde. Samozrejme, že prišli neohlásení a Zbigniew nebol doma. Privítali ich dve vrčiace dogy. Ala na ich otázku, kde by našli Nienackého, odpovedala ako vždy: „Nie je doma, neviem kedy sa vráti. Nemáte na čo čakať.“ Potom, ako jej vysvetlili kto sú a po čo prišli, Ala ihneď zmenila tón a ich návštevy v Jerzwalde sa stali pravidlom...
Helena Nowická, manželka spisovateľa, o ktorej Alicja hovorila ako o inteligentnej, sčítanej a spoločenskej žene, prichádzala do Jerzwaldu dva až tri razy do roka na niekoľko dní. Pomáhala Zbigniewovi pri obstarávaní literatúry potrebnej k písaniu. Ten vždy presne vedel, kedy Helena príde. Na ten čas Alicja zakaždým odcestovala k rodičom. Či vedela Helena o Alicji? Určite, ale jej filozofiou bolo nemiešať sa do týchto záležitostí a tvárila sa, akoby o ničom nevedela. Tak isto Alicja nikdy nezaťažovala Zbigniewa rečami o rozvode. Nikdy sa neodvážila kaziť vzťah, ktorý mali Zbigniew a Helena. Bolo medzi nimi veľké priateľstvo a Ala ho rešpektovala. Zbigniewa často navštevoval aj jeho jediný syn Marek, ktorý sa s Alicjou rýchlo spriatelil. Keď sa oženil, prichádzal do Jerzwaldu pravidelne aj so svojou rodinou.
Hoci to nebolo verejnosti príliš známe, práve Alicja Janeczek bola tou, ktorá prežila so Zbigniewom Nienackým viac ako štvrťstoročie. Ona bola tou, ktorá vedela o každom jeho probléme a trápení. Ona bola tou, ktorá spolu s ním zdieľala každodenné radosti i starosti. Ona bola tou, ktorá sa o neho starala až do konca života. Navždy však zostala len „milenkou pána spisovateľa“...
Na otázky novinárov, či bol niekedy aj on zamilovaný a kto je jeho životnou láskou, vždy odpovedal veľmi vyhýbavo. Nechcel hovoriť o svojich osobných zážitkoch. Odvolával sa pritom na to, že ako každý človek, aj on má právo na ochranu súkromia, ktoré si vždy starostlivo strážil. Oddeľoval svoj súkromný život od života verejného. Pri stretnutiach s mladými čitateľmi vždy veľmi rád odpovedal na všetky otázky, fotografoval sa s nimi a ochotne rozdával autogramy. Tvrdil, že starať sa o mládež je spisovateľova povinnosť. Ak sa však k jeho domu v Jerzwalde priblížili neohlásení zvedavci, najmä z radov novinárov, málokedy mali to šťastie porozprávať sa priamo s ním. Jednoduchou, ale účinnou ochranou mu boli dogy Protazy a Gerwazy pobehujúce po dvore. Okrem týchto podľa Zbigniewa, roztomilých havkáčov, tu bol ešte niekto, kto sa staral o spisovateľove súkromie. Bola to Alicja.
Po príchode do Jerzwaldu sa Zbigniew rozhodol začať úplne nový život. Rozišiel sa so svojou nemilovanou (tak nazýval svoju zákonitú manželku Helenu) a začal si vychutnávať slobodu. Často chodieval do Ilawy na obedy a, keďže bol veľkým sukničkárom, pozoroval a zvádzal slečinky, ktoré sa prechádzali po meste. Jedného letného dňa roku 1969 prišiel rad aj na Alicju. Keď sa zoznámili, Ala mala sedemnásť a Zbigniew štyridsať. Ako sama spomína, Zbigniew bol šarmantný a elegantný pán. Autom prichádzal pred blok, v ktorom bývala spolu s rodičmi. Bol dobre situovaný, tajomný a nikto ani len netušil, prečo sa presťahoval z mesta na vidiek. Ona, vtedy ešte neskúsená a naivná, si myslela, že je špión. Jeho nadbiehanie jej samozrejme lichotilo a cítila sa vtedy ako veľká dáma.
Po viac ako dvojročnom vzťahu jej Zbigniew navrhol, aby sa nasťahovala k nemu, do Jerzwaldu. Všetky matky jej kamarátok ju v okamihu odsúdili. Nazvali ju „milenka pána spisovateľa“. Ala sa tým radšej vôbec nezaoberala. Jej rodičia potrebovali desať rokov na to, aby uznali tento vzťah. Rodina v Nemecku, ktorá mala v pláne dobre ju vydať za vynikajúcu partiu, nedokázala ani po rokoch stráviť to, že Ala márni svoj život vo vzťahu bez budúcnosti.
V Jerzwalde nemala príliš ľahký život. Dom bol zariadený skromne, bez tečúcej vody, ktorú bolo treba nosiť zo studne. Nezáležalo jej však na komforte. So Zbigniewom bola šťastná. Viedla mu domácnosť a vo voľných chvíľach sa venovala maľovaniu. Bola jeho priateľkou, milenkou, dôvernicou, gazdinou, ochrankyňou, i múzou zároveň...
Marek Wierzbicki vo svojich spomienkach na spisovateľa píše, že Ala bola nekompromisným strážcom súkromia Zbigniewa Nienackého. Ako príklad uvádza svoju prvú návštevu v Jerzwalde. Zbigniew, ktorý sa dobre poznal s Marekovým otcom, ich oboch pozval, aby sa niekedy zastavili u neho doma, v Jerzwalde. Samozrejme, že prišli neohlásení a Zbigniew nebol doma. Privítali ich dve vrčiace dogy. Ala na ich otázku, kde by našli Nienackého, odpovedala ako vždy: „Nie je doma, neviem kedy sa vráti. Nemáte na čo čakať.“ Potom, ako jej vysvetlili kto sú a po čo prišli, Ala ihneď zmenila tón a ich návštevy v Jerzwalde sa stali pravidlom...
Helena Nowická, manželka spisovateľa, o ktorej Alicja hovorila ako o inteligentnej, sčítanej a spoločenskej žene, prichádzala do Jerzwaldu dva až tri razy do roka na niekoľko dní. Pomáhala Zbigniewovi pri obstarávaní literatúry potrebnej k písaniu. Ten vždy presne vedel, kedy Helena príde. Na ten čas Alicja zakaždým odcestovala k rodičom. Či vedela Helena o Alicji? Určite, ale jej filozofiou bolo nemiešať sa do týchto záležitostí a tvárila sa, akoby o ničom nevedela. Tak isto Alicja nikdy nezaťažovala Zbigniewa rečami o rozvode. Nikdy sa neodvážila kaziť vzťah, ktorý mali Zbigniew a Helena. Bolo medzi nimi veľké priateľstvo a Ala ho rešpektovala. Zbigniewa často navštevoval aj jeho jediný syn Marek, ktorý sa s Alicjou rýchlo spriatelil. Keď sa oženil, prichádzal do Jerzwaldu pravidelne aj so svojou rodinou.
Hoci to nebolo verejnosti príliš známe, práve Alicja Janeczek bola tou, ktorá prežila so Zbigniewom Nienackým viac ako štvrťstoročie. Ona bola tou, ktorá vedela o každom jeho probléme a trápení. Ona bola tou, ktorá spolu s ním zdieľala každodenné radosti i starosti. Ona bola tou, ktorá sa o neho starala až do konca života. Navždy však zostala len „milenkou pána spisovateľa“...
"Ženy hrali v mojom živote veľkú úlohu. Pretože boli ku mne vždy dobré, aj v mojich príbehoch nájdete mnoho žien, ktoré si zaslúžia pozornosť."
(Zbigniw Nienacki - Zajrzeć do wnetrza - rozhovor z r. 1988)
(...na pokračovanie)
