Pre väčšinu slovenských priaznivcov bola práve epizóda o templároch prvým stretnutím s pánom Tragáčikom. O jej vysokej úrovni vôbec nemusíme diskutovať. V Poľsku je to jeden z najúspešnejších dielov celej série. Na Slovensku, zdá sa, absolútna jednotka.
Ide o ukážkový diel zo série o pánu Tragáčikovi. Celý dej je postavený na odhaľovaní záhady týkajúcej sa legendárneho pokladu templárov. Nechýba v ňom napätie, akcia, dobrodružstvo, záhady, krásna príroda a ani Nienackého láskavý humor, ktorý som zatiaľ ešte nespomínal, ale bez ktorého si knihy o pánu Tragáčikovi neviem vôbec predstaviť. Stačí len spomenúť zdieranie z kože, blúdivé prúdy či pána Lekvárika a každému čitateľovi sa na tvári objaví úsmev. Nikde v predchádzajúcich príspevkoch som sa Nienackého humorom nezaoberal, pretože je pre jeho knihy tak prirodzený, že som ho vždy považoval za úplnú samozrejmosť. Táto téma by si určite zaslúžila samostatnú kapitolu, veď určite ste sa aj vy niekedy pristihli, že sa pri čítaní pána Tragáčika nenápadne usmievate.
Myslím, že v tomto prípade sa nemusíme zaoberať obsahom epizódy. Skôr sa radšej pozrime, kde sa dej odohráva. Príbeh sa začína pri dedinke Milkokuk, ktorej skutočný názov je Wilkokuk. Wilkokuk sa nachádza pri jazere Zelwa na severovýchode Poľska, blízko hraníc. Veď to poznáte. Jednoducho keď pôjdete cestou z Augustowa smerom na Sejny, v dedinke Giby zahnete doprava,
prejdete popri jazere Pomorze, cestou cez les sa dostanete k úskemu pásu zeme, ktorý oddeľuje jazerá Zelwa a Wilkokuk a po chvíľke zbadáte prvé domy, ktoré nestoja vedľa seba v rade, ale sú roztrúsené po okolí. Hoci po mnohých rokoch nie je už všetko presne tak ako v knihe, novinárske rekreačné stredisko, odkiaľ Tomasz na svojom vehikli vyrazil cez jazero k domčeku učiteľa, je skutočné a doteraz stojí na brehu neďalekého jazera Pomorze. Dej príbehu sa postupne presúva do Malborku, ktorý leží na severe Poľska, neďaleko Elblagu, v polovici cesty medzi Jerzwaldom a Gdanskom. Návštevníkom zámku pri bežnej prehliadke ukazujú aj Kiejstutovu celu, v ktorej nedobrovoľne nocoval pán Tragáčik. Väčšina opisov miest, kde sa odohráva dej „templárov“ sa zhoduje so skutočnosťou. S pochopiteľných dôvodov však autor ukončuje dej vo fiktívnej dedinke Kortumowo. Viem si predstaviť, čo by sa asi dialo, keby Kortumowo nebolo vymyslené, ale opísané tak jasne ako Wilkokuk. Zrejme by sa tam zišli hľadači pokladov z celej Európy! Najmä, keď ten skutočný poklad určite leží ešte niekde v zemi...
Pre slovenského čitateľa bude zaujímavé spomenúť aj zopár menej známych súvislostí s príbehom o templároch.
V roku 1959 v týždenníku Odglosy vyšli dva články o pokladoch, pri ktorých nie je uvedené meno autora. Články sa zaoberajú niekoľkými objavenými i neobjavenými pokladmi na území Európy. Je tam spomínaný aj poklad templárov. A nie len to: V článku sú uverejnené znaky templárov, ktoré nakreslila Karen Tomaszovi, v knihe o pánu Tragáčikovi. Možno by nebolo až také ťažké uhádnuť meno autora článkov... Ak by ním aj nebol Zbigniew Nienacki, tak ho určite aspoň čítal a inšpiroval sa ním. Veď v Odglosoch v tom čase pracoval.
V roku 1971 mal v Poľsku premiéru televízny seriál „Pán Tragáčik a templári“. Seriál mal hviezdne obsadenie. Úlohy Tomasza sa zhostila veľká hviezda poľskej kinematografie Stanislaw Mikulski. Karen si zahrala nemenej populárna Ewa Szykulska. Seriál, ako to už býva, nebol úplne presným sfilmovaním knižného príbehu o „templároch“. Čo je však dôležité, scenár napísal osobne Zbigniew Nienacki. Natáčalo sa v samotnom Malborku a aj v Radzyne pri meste Grudziadz, ktoré leží južne od Malborku. Pre obyvateľov Radzynu to bola udalosť, na ktorú spomínajú dodnes. Seriál bol čierno-biely. Pre jeho potreby sa tvorcom podarilo postaviť celkom slušný vehikel, ktorý mal podvozok z Volkswagenu ešte z 50-tych rokov. Dá sa povedať, že tento seriál bol asi najúspešnejším pokusom o sfilmovanie Tomaszových príhod. Hlavní predstavitelia seriálu sa aj s vehiklom ešte donedávna zúčastňovali na mnohých charitatívnych a spomienkových akciách. Na jednej z nich, ktorá sa konala v Grudziadzu, v roku 2001 sa toto legendárne auto zrazu ocitlo v plameňoch. Aj napriek rýchlemu zásahu hasičov mu stihlo poriadne obhorieť vnútro. Príčinou bol pravdepodobne elektrický skrat.
Vďaka seriálu došlo v Poľsku k veľkému spopularizovaniu pána Tragáčika. Mnoho ľudí, práve po jeho odvysielaní, siahlo po knihe. V mnohých prípadoch to však ako prvá nebola kniha „Ostrov zločincov“, ale „Pán Tragáčik a templári“. Takto vlastne pre nastupujúcu generáciu mladých poľských čitateľov, boli „templári“ prvým stretnutím s pánom Tragáčikom. Presne tak, ako u nás. Zhodou okolností práve v tomto príbehu po prvý raz oslovia harceri hlavného hrdinu menom pán Tragáčik. Zároveň sú „templári“ jedným z najnapínavejích dielov celej série. Tomasz v ňom dokonca takmer príde o život.
Mám pocit, že naozaj málokto po prečítaní tohto príbehu nesiahne po ďalšom. Zrejme ani nemá význam pýtať sa, či sa vám „templári“ páčili. Veď, pokiaľ boli práve „oni“, kedysi dávno, váš prvý kontakt s Tomaszom a vy ste sa po toľkých rokoch ocitli na tejto stránke, je nadovšetko jasné, že je to vynikajúci príbeh...
Ide o ukážkový diel zo série o pánu Tragáčikovi. Celý dej je postavený na odhaľovaní záhady týkajúcej sa legendárneho pokladu templárov. Nechýba v ňom napätie, akcia, dobrodružstvo, záhady, krásna príroda a ani Nienackého láskavý humor, ktorý som zatiaľ ešte nespomínal, ale bez ktorého si knihy o pánu Tragáčikovi neviem vôbec predstaviť. Stačí len spomenúť zdieranie z kože, blúdivé prúdy či pána Lekvárika a každému čitateľovi sa na tvári objaví úsmev. Nikde v predchádzajúcich príspevkoch som sa Nienackého humorom nezaoberal, pretože je pre jeho knihy tak prirodzený, že som ho vždy považoval za úplnú samozrejmosť. Táto téma by si určite zaslúžila samostatnú kapitolu, veď určite ste sa aj vy niekedy pristihli, že sa pri čítaní pána Tragáčika nenápadne usmievate.
Myslím, že v tomto prípade sa nemusíme zaoberať obsahom epizódy. Skôr sa radšej pozrime, kde sa dej odohráva. Príbeh sa začína pri dedinke Milkokuk, ktorej skutočný názov je Wilkokuk. Wilkokuk sa nachádza pri jazere Zelwa na severovýchode Poľska, blízko hraníc. Veď to poznáte. Jednoducho keď pôjdete cestou z Augustowa smerom na Sejny, v dedinke Giby zahnete doprava,
prejdete popri jazere Pomorze, cestou cez les sa dostanete k úskemu pásu zeme, ktorý oddeľuje jazerá Zelwa a Wilkokuk a po chvíľke zbadáte prvé domy, ktoré nestoja vedľa seba v rade, ale sú roztrúsené po okolí. Hoci po mnohých rokoch nie je už všetko presne tak ako v knihe, novinárske rekreačné stredisko, odkiaľ Tomasz na svojom vehikli vyrazil cez jazero k domčeku učiteľa, je skutočné a doteraz stojí na brehu neďalekého jazera Pomorze. Dej príbehu sa postupne presúva do Malborku, ktorý leží na severe Poľska, neďaleko Elblagu, v polovici cesty medzi Jerzwaldom a Gdanskom. Návštevníkom zámku pri bežnej prehliadke ukazujú aj Kiejstutovu celu, v ktorej nedobrovoľne nocoval pán Tragáčik. Väčšina opisov miest, kde sa odohráva dej „templárov“ sa zhoduje so skutočnosťou. S pochopiteľných dôvodov však autor ukončuje dej vo fiktívnej dedinke Kortumowo. Viem si predstaviť, čo by sa asi dialo, keby Kortumowo nebolo vymyslené, ale opísané tak jasne ako Wilkokuk. Zrejme by sa tam zišli hľadači pokladov z celej Európy! Najmä, keď ten skutočný poklad určite leží ešte niekde v zemi...Pre slovenského čitateľa bude zaujímavé spomenúť aj zopár menej známych súvislostí s príbehom o templároch.
V roku 1959 v týždenníku Odglosy vyšli dva články o pokladoch, pri ktorých nie je uvedené meno autora. Články sa zaoberajú niekoľkými objavenými i neobjavenými pokladmi na území Európy. Je tam spomínaný aj poklad templárov. A nie len to: V článku sú uverejnené znaky templárov, ktoré nakreslila Karen Tomaszovi, v knihe o pánu Tragáčikovi. Možno by nebolo až také ťažké uhádnuť meno autora článkov... Ak by ním aj nebol Zbigniew Nienacki, tak ho určite aspoň čítal a inšpiroval sa ním. Veď v Odglosoch v tom čase pracoval.
V roku 1971 mal v Poľsku premiéru televízny seriál „Pán Tragáčik a templári“. Seriál mal hviezdne obsadenie. Úlohy Tomasza sa zhostila veľká hviezda poľskej kinematografie Stanislaw Mikulski. Karen si zahrala nemenej populárna Ewa Szykulska. Seriál, ako to už býva, nebol úplne presným sfilmovaním knižného príbehu o „templároch“. Čo je však dôležité, scenár napísal osobne Zbigniew Nienacki. Natáčalo sa v samotnom Malborku a aj v Radzyne pri meste Grudziadz, ktoré leží južne od Malborku. Pre obyvateľov Radzynu to bola udalosť, na ktorú spomínajú dodnes. Seriál bol čierno-biely. Pre jeho potreby sa tvorcom podarilo postaviť celkom slušný vehikel, ktorý mal podvozok z Volkswagenu ešte z 50-tych rokov. Dá sa povedať, že tento seriál bol asi najúspešnejším pokusom o sfilmovanie Tomaszových príhod. Hlavní predstavitelia seriálu sa aj s vehiklom ešte donedávna zúčastňovali na mnohých charitatívnych a spomienkových akciách. Na jednej z nich, ktorá sa konala v Grudziadzu, v roku 2001 sa toto legendárne auto zrazu ocitlo v plameňoch. Aj napriek rýchlemu zásahu hasičov mu stihlo poriadne obhorieť vnútro. Príčinou bol pravdepodobne elektrický skrat.Vďaka seriálu došlo v Poľsku k veľkému spopularizovaniu pána Tragáčika. Mnoho ľudí, práve po jeho odvysielaní, siahlo po knihe. V mnohých prípadoch to však ako prvá nebola kniha „Ostrov zločincov“, ale „Pán Tragáčik a templári“. Takto vlastne pre nastupujúcu generáciu mladých poľských čitateľov, boli „templári“ prvým stretnutím s pánom Tragáčikom. Presne tak, ako u nás. Zhodou okolností práve v tomto príbehu po prvý raz oslovia harceri hlavného hrdinu menom pán Tragáčik. Zároveň sú „templári“ jedným z najnapínavejích dielov celej série. Tomasz v ňom dokonca takmer príde o život.
Mám pocit, že naozaj málokto po prečítaní tohto príbehu nesiahne po ďalšom. Zrejme ani nemá význam pýtať sa, či sa vám „templári“ páčili. Veď, pokiaľ boli práve „oni“, kedysi dávno, váš prvý kontakt s Tomaszom a vy ste sa po toľkých rokoch ocitli na tejto stránke, je nadovšetko jasné, že je to vynikajúci príbeh...
