Kapitán Nemo je ďaľšou z kníh, ktoré sa na Slovensko dostávajú až dnes a dotvárajú nám tak mozaiku dobrodružných príbehov o pánu Tragáčikovi. Túto „novinku“ si teda konečne môžeme vychutnať i my. Príbeh bol v Poľsku po prvýkrát vydaný v roku 1970 ako piaty diel série pod názvom „Nové dobrodružstvá pána Tragáčika“. Spolu so „Zlatou rukavicou“ a „Winnetouom“ ho môžeme jednoznačne zaradiť medzi takzvané „príbehy z Mazúrskych jazier“. Pre nezainteresovaného sa tieto príbehy môžu javiť ako menej hodnotné – bez hlbšej historickej zápletky, aká dominuje napríklad v „Templároch“ alebo „Fromborku“. Ja však musím konštatovať, že prostredie, v ktorom sa dej odohráva, napätie i dobrodružstvo, ktoré z príbehu sála, a v neposlednom rade spisovateľove majstrovstvo s akým sa diela zhostil, mi toto všetko dokázalo plne vynahradiť.Pred koncom druhej svetovej vojny ukradli fašisti vzácne zbierky z múzea v E. Pokus o prevezenie zbierok do Nemecka stroskotal. Plne naložené nákladné auto zmizlo bez stopy niekde v blízkosti Jerzwaldu. Po vyše dvadsiatich rokoch od vojny zadržali colníci na hraniciach cudzinca, ktorý mal pri sebe sošku Jantárovej Venuše – pochádzajúcu práve zo záhadne stratených zbierok. Cudzinec kúpil sošku od muža s jazvou. Ten vlastní mapu so zaznačenou polohou potopeného nákladiaka, ktorý skončil pod hladinou jazera, keď sa pri pokuse o skrátenie si cesty prelomil pod ním ľad. Zbierky treba vypátrať skôr, ako sa ich pokúsi muž s jazvou za pomoci potápačov vyloviť. Ministerstvo ani polícia nevie presne určiť polohu potopených
zbierok, a tak nikto nemá chuť púšťať sa do akcie s neistým koncom. Jediný, kto sa na túto neľahkú úlohu môže podujať je pán Tragáčik. Ten sa opäť rozhodne obetovať svoju dovolenku a pustí sa do pátrania po mužovi s jazvou. Po príchode k veľkému jazeru Jeziorak však narazí na bandu Čierneho Franka. Tak ako Kapitán Nemo, aj Tomasz sa pokúša vypátrať a zneškodniť túto bandu výrastkov z Varšavy...Nebudem prezrádzať dej príbehu. Nechcem predsa nikoho, kto ešte túto knihu nečítal pripraviť o zážitok z letného dobrodružstva, rybárčenia, naháňačiek, nečakaných stretnutí i opisov prekrásnej mazúrskej prírody.
V knihe sa stretávame s množstvom nových postáv: Martou, Bronkou, Čiernym Frankom, Wackom Kravatíkom i Bradáčom. Opäť tu nechýbajú postavy zahalené rúškom tajomstva ako samotný Nemo či falošný Ornitológ. Príbeh je samozrejme popretkávaný humornými situáciami, o ktoré sa nám stará zábavná dvojica rybárov, páni Anatol a Kazio, spolu so svojími manželkami. Nesmieme zabudnúť ani na všadeprítomných skautov (alebo harcerov, ak chcete). Na prvý pohľad nás upútajú najmä nám už dobre známe dve mená Baška a Viliam Tell. Bašku poznáme z príbehu „Tajomstvo nad Tajomstvami“, ktorý na Slovensku už vyšiel, ale odohráva sa až o čosi neskôr, ako naše dobrodružstvo na Jezioraku. V tomto príbehu sa Tomasz s Baškom stretáva po prvý raz, a tým sa pre slovenského čitateľa vysvetlí opäť jedna záhada spojená s pôvodne nekompletne vydanou sériou u nás. Viliam Tell vystupuje hneď v niekoľkých príbehoch. Zoznámili sme sa s ním už v pôvodne prvej časti „Ostrov zločincov“. Následne to boli samozrejme „Templári“. Neskôr ho ako štrnásťročného objavíme v časti „Podivné šachovnice“, ktorá u našich severných susedov vyšla hneď po „Templároch“ a napokon ho stretávami i tu pri Jezioraku. Práve vďaka Tellovi sa môžeme pokúsiť odhadnúť rok, v ktorom sa odohráva náš mazúrsky príbeh. Dej príbehu „Podivné šachovnice“ sa odohráva v roku 1963. V „Kapitánovi Nemovi“ je Tell čerstvým maturantom, a keďže sa v tom čase v Poľsku maturovalo zhruba v devätnástich, dá sa usudzovať, že Tomasz zavítal k Jezioraku v lete 1968.
Keďže nás pátranie po mužovi s jazvou zavedie priamo do bydliska Zbigniewa Nienackého, je úplnou samozrejmosťou, že všetky geografické fakty sú absolútne presné a nie je problém sa aj po rokoch vydať po stopách hrdinov nášho príbehu. Na veľké prekvapenie mnohých čitateľov,
hľadanie stratených zbierok a muža s jazvou v tomto príbehu nie je hlavnou témou. Je ňou ochrana prírody a boj proti vandalizmu i kriminalite v turistických oblastiach. Sú to problémy, s ktorými sa autor rok čo rok stretával. Sám bol veľkým ochrancom prírody i dobrovoľným pomocníkom polície. V okolí Jezioraka takto zažil mnoho skutočných dobrodružstiev. Zabitá ovca na ostrove, či potopené zbierky pod hladinou jazera patria práve k nim.Od roku 1967 sa kraj pri Jezioraku stal Zbigniewovým novým domovom. Počas potuliek po okolí mu prirástol k srdcu, a tak nečudo, že sa tu odohráva nejeden príbeh, ktorý vyšiel spod jeho pera. „Kapitán Nemo“ teda nie je jedinou knihou, ktorá spopularizovala Jerzwald a jeho okolie. Vďaka Zbigniewovi a jeho príbehom sa počet turistov v tejto oblasti výrazne zvýšil. Väčšina čitateľov zatúžila na vlastné oči uvidieť miesta, ktoré tak dôverne pozná z kníh „Kapitán Nemo“, „Zlatá rukavica“, či „Raz do roka v Skirolawkach“. Do okolia Jerzwaldu sa prisťahovalo niekoľko poľských spisovateľov a iných významných osobností. Cena pozemkov a hodnota majetkov v oblasti, vďaka Zbigniewovi, niekoľkonásobne stúpla. Popularita ale priniesla tomuto nádhernému kúsku zeme aj tienisté stránky. S rozvíjajúcim sa turistickým ruchom sa okrem pracovných príležitostí v okolí Jerzwaldu začala rozrastať aj kriminalita. Snáď i preto sa v niektorých Zbigniewových knihách dostáva do popredia práve táto téma. Pokúšal sa tak v rámci svojich možností vplývať na čitateľov každého veku. Ale o tom zase možno niekedy inokedy.
Ak ste sa rozhodli zoznámiť s „Kapitánom Nemom“, myslím si, že nebudete sklamaní. Príbeh prináša čitateľovi presne to – po čom podvedome túži. Okrem toho, popri dobrodružstve a napätí, dýcha z knihy nádherná letná atmosféra. Hor sa teda do príbehu! Jedno ráno totiž, našiel Tomasz na ostrove zvyšky zabitej ovce...
