pondelok, decembra 31, 2007

Pán Tragáčik a záhady Fromborku

Konečne. Po mnohých rokoch som sa teda i ja stal hrdým majiteľom knihy „Pán Tragáčik a záhady Fromborku“. Jej názov, ktorý mi bol kedysi dávno priam odporný a vyvolával vo mne doslova nechutné predstavy, mi teraz pripadá jednoznačný, výstižný a pre čitateľa lákavý. Vtedy, pred mnohými rokmi, keď som s nechuťou prechádzal popri výklade, v ktorom bola kniha vystavená, mi pojmy ako „Tragáčik“, či „Frombork“ nehovorili vôbec nič. Dnes už viem, že Frombork je malebné mestečko na severe Poľska a záhady, ktoré ukrýva zaujímajú ľudí i v tomto storočí. Zbigniew Nienacki opäť trafil klinec po hlavičke a tento klasický „Tragáčikovský“ príbeh posadil do správneho prostredia.
Niektoré filmy stačí divákovi vidieť raz. Iné si ľudia so záujmom pozrú aj v repríze. S knihami je to podobné. Nienackého knihy patria práve k tým, ku ktorým sa čitatelia pravidelne vracajú. Nevadí im, že opäť prežívajú to isté dobrodružstvo. Podľa vlastných skúseností však viem, že to „to isté“ dobrodružstvo nikdy nie je. Vždy sa nájde niečo (či už je to detail, alebo opis nejakej historickej pamiatky), čo čitateľa zaujme viac ako minule a po každom prečítaní sa cíti bohatší o nové zážitky a poznatky. Tak je to aj so „Záhadami Fromborku“. Samozrejme, že som tento príbeh už niekoľkokrát čítal, ale vždy som sa možno až prehnane sústredil na strhujúci dej a časti knihy, ktoré zaváňali dobrodružstvom. Dnes, vďaka informáciám, ktoré som medzičasom získal, sa mi mnohé veci v knihe javili ešte zaujímavejšie a jasnejšie, ako kedykoľvek predtým.
Hneď v úvode, počas cesty Tomasza s Cagliostrom do Fromborku, ma zaujali informácie o Warmii a Mazúrsku. Napríklad vysvetlenie týkajúce sa protestantskej a katolíckej časti týchto končín mi nikdy predtým neutkvelo v pamäti. Samozrejme v poslednej dobe sa vďaka pátraniu po živote Zbigniewa Nienackého môj vzťah k tomuto kraju podstatne prehĺbil. Teraz už viem, že bohaté a zaujímavé informácie o tomto kraji sme nemohli obdržať z povolanejších rúk. Zbigniew Warmiu i Mazúrsko naozaj miloval a bol na tento prekrásny kúsok zeme aj patrične hrdý. V každej svojej knihe, ktorej dej sa odohrával práve v tomto kraji, sa pokúšal predstaviť čitateľom aj jeho zaujímavú históriu. Zároveň sa neustále snažil priblížiť čitateľovi i svoj pohľad na osudy tamojšieho zmiešaného nemecko-poľského obyvateľstva. Nikdy však nezabudol upozorniť aj na zverstvá, ktoré na miestnych obyvateľoch páchali fašisti počas druhej svetovej vojny. Niektorí mu vyčítali jeho lokálpatriotizmus. Zdá sa však, že pre Warmiu a Mazúrsko nemohlo byť nič lepšie, ako mať za lokálpatriota jedného z najčítaneších poľských spisovateľov. Veď kto iný by dokázal tak pútavo a s láskou prezentovať tento kraj? Aj vďaka Zbigniewovi sú Warmia a Mazúrsko také populárne, a to nielen v Poľsku. Turistický ruch ťaží z tejto popularity dodnes.
Vráťme sa ale k samotnému príbehu. Záhady Fromborku určite rozprúdia krv v žilách každého lovca pokladov i znalca histórie. Tentoraz som už pri čítaní nemusel lúštiť hlavolam, ktorý ukrýval cestu k trom skrýšam plukovníka Königa. S prehľadom som akceptoval i zmienku o Babom Lete, ktorá mi pri predošlom čítaní vŕtala v hlave. Predtým som vôbec nerozumel tomu, prečo ju tu vlastne autor spomína. Dúfal som, že sa to v budúcnosti nejako vysvetlí. Dnes už viem, že je to odkaz na Nienackého úspešný debut. Mohol som sa teda úplne v kľude sústrediť na opisy Fromborku a jeho historických pamiatok, či zahĺbiť sa do faktov týkajúcich sa života Mikuláša Kopernika. Je zvláštne, že sme sa v škole o tomto populárnom „hipíkovi“ takmer nič nedozvedeli. V našich učebniciach je o ňom spomenutých len zopár nezaujímavých faktov. V tejto chvíli som si uvedomil, že všetky informácie, ktoré o Kopernikovi a jeho živote viem, sú práve z tejto knihy. Určite je pre čitateľov zaujímavý fakt, že len nedávno, v auguste 2005, archeológovia objavili Kopernikov hrob vo fromborskej katedrále. Kde inde, ako práve na mieste, ktoré nám - čitateľom pána Tragáčika bolo už dávno známe. Aj tento nález jednoznačne svedčí o tom, že informácie, ktoré Zbigniew vo svojich knihách ponúka sú z dôveryhodných prameňov a naozaj majú za úlohu čitateľa vzdelávať. Správa o nájdení Kopernikovho hrobu určite neprekvapila nikoho, kto „Frombok“ čítal. Pokiaľ sa do Fromborku náhodou vyberiete, knihu si určite vezmite so sebou. Je lepšia ako turistický sprievodca.
Čo je dôležité, opäť tu stretávame našich veľmi dobrých známych: Bašku, riaditeľa Marczaka a samozrejme aj Waldemara Baturu. Príbehy, v ktorých vystupuje Batura majú v sebe vždy ten správny náboj, a hoci ho nenájdeme v každom príbehu, nejednému fanúšikovi kníh Zbigniewa Nienackého sa pri vyslovení mena Tragáčik, objaví v mysli i Batura. Z nových postáv určite mnohých zaujal majster čiernej a bielej mágie Cagliostro. Táto postavička je veľmi zaujímavá. Hoci hrá na dve strany a napokon sa z neho vykľuje Baturov kumpán, svojimi kúskami a humorom si ma úplne získal. Neviem prečo, ale pripomínal mi Bigosa zo Strašideľného kaštieľa. Medzi hlavných hrdinov patrí samozrejme aj slečna Aľa. Aľa to je klasická postava Nienackého kníh. Presne tak, ako u Dumasa, v ktorého dielach sa vždy objavuje záhadná dáma, ktorá popletie hlavu hlavnému hrdinovi, podobne je to i u Nienackého. Na nejakej poľskej stránke som sa dočítal, že Aľa z „Fromborku“ je vlastne Alicja. Netvrdím, že to tak nie je, ale skôr sa prikláňam k názoru, že Alicja bola opísaná ako Marta v Kapitánovi Nemovi. Veľmi pravdepodobné sa mi však javí, že každý jeden hrdina Zbigniewových kníh si nesie určité charakterové znaky ľudí, s ktorými sa autor poznal v reálnom živote. No a určite nesmieme zabudnúť ani na ambiciózneho magistra Pietruszku a jeho múzu slečnu Anjelku. Takmer vždy, keď čítam túto knihu, tak ma napadá myšlienka, že svet je plný takýchto Pietruszkov...
Nebudem tu podrobne opisovať dej tohto nám už dávno známeho príbehu. Spomeniem aspoň dve veci, ktoré ma zaujali. Ide predovšetkým o veľmi nezvyčajnú zámenu strieborných kalichov za zlaté pomocou ESA. Jeho prítomnosť v Záhadách Fromborku sa mi z počiatku zdala veľmi čudná. Keď som si však uvedomil, že v čase, keď kniha vznikala, bola u nás, vo východnom bloku, na veľkom vzostupe kybernetika a autor príbehu mal kladný vzťah i k žánru sci-fi (človek z UFO), je táto zaujímavá „mašinka“ v príbehu prínosom. Napokon, i vďaka ESU a Ali sa dozvedáme poznatky aj z tejto technickej oblasti. I týmto počinom nám Zbigniew Nienacki dal jasne na javo, že nebol jednostranne zameraným človekom, tak ako napríklad inžinier Krzystof Zegadlo. Mimochodom veľmi pekne opísaná postava.
Druhou vecou, a vlastne u Nienackého nie až tak neobvyklou, bola pre čitateľa utajená výmena rubínov. Každý, kto aspoň trošku holduje jeho dobrodružným knihám, ju však mohol predpokladať. Čo-to predsa len v príbehu naznačené bolo. Nie je mu teda čo zazlievať. A ako sa sám v knihe prostredníctvom Tomasza vyznáva - má veľmi rád efektné zakončenia...
Záhady Fromborku je výborná kniha. A čo dodať na záver?
Práve preto, že som dej tejto knižočky už niekoľkokrát prelúskal, snažil som sa ju tento raz čítať s nadhľadom. Predsavzal som si, že sa nenechám vtiahnuť do deja, a budem si všímať to, čo som si inokedy v zápale hľadania pokladu nezapamätal. Musím sa však priznať, že som sa opäť nedokázal ubrániť silnému čaru autorovho umenia, a opäť som s napätím prežíval odhaľovanie úkrytov, naháňačky, trpké prehry i očakávaný Tomaszov triumf v závere príbehu. Po dočítaní poslednej vety som rýchlo prevrátil list - hľadajúc doslov. V tej chvíli som si spomenul, že som tak urobil i pred časom, keď som naposledy „Frombork“ čítal. Bol to však koniec a mne bolo ľúto, pretože som naozaj túžil čítať ďalej. Nijako som sa s tým nevedel zmieriť. Myslím si, že to je vždy to najlepšie vysvedčenie pre knihu...