Kto by nemal rád Francúzsko? Jeho história i súčasnosť zaujíma nielen Európanov. Ľudia z celého sveta navštevujú túto krajinu, ktorá má turistom naozaj čo ponúknuť. Lákadlom nie sú iba historické pamiatky, umelecké diela, či krásy prírody, ale aj novodobá architektúra, kultúra a v neposlednom rade i dobré vínko a gurmánske špeciality. Zbigniew Nienacki tiež objavil krásy Francúzska a rozhodol sa ich sprostredkovať svojim čitateľom. Po prvý raz sa teda pokúsil vyslať Tomasza za hranice Poľska (hovoríme samozrejme o pôvodnej sérii príbehov). Bol to z jeho strany opäť výborný ťah. Atraktívne prostredie Francúzska mu totiž, okrem iného, poskytlo obrovský manévrovací priestor, v ktorom dokázal naplno rozvinúť už i tak vynikajúcu zápletku.Tomasz prišiel do Francúzska, aby pomohol objasniť záhadné krádeže obrazov zo zámkov na Loire. Keďže za pozvaním do zámku Šiestich dám stála nám už veľmi dobre známa Karen Petersenová, nejeden čitateľ určite očakával jej príchod aspoň niekde na konci príbehu. Žiaľ nestalo sa tak. Na druhej strane sme sa tu však stretli s novými, veľmi sympatickými hrdinami. Pohostinný aristokrat barón de Saint-Gatien s neterou Yvonne a jej kamarátom Robertom si určite ihneď získali vašu priazeň. Humor a dobrú náladu do príbehu vniesli namyslený detektív poisťovacej agentúry Gaspard Pigeon a bezpochyby najkrajšia postava príbehu madame Eveline. Tomaszovým protivníkom bol opäť „zločinec-gentleman“, nepolapiteľný John Blake alias Mozog, ktorý vo Francúzsku vystupoval pod pseudonymom Fantomas. Fantomas kradol zo zámkov vzácne umelecké diela – obrazy. Vlastne nekradol, vymieňal originály za falzifikáty a robil to naozaj vynikajúco. Za zápletku a systém krádeží obrazov, ktorý Zbigniew Nienacki vymyslel, by sa naozaj nemusel hanbiť ani ten najváženejší autor detektívok.
Hoci je každému čitateľovi jasné, že dej príbehu a osoby v ňom sú vymyslené, prostredie, ako zvyčajne, kopíruje realitu. Práve v tom je obrovský prínos Nienackého príbehov, a preto, aj po mnohých rokoch, zostáva stále jedným z najpopulárnejších poľských autorov.
Le Chateau de Six Dames teda naozaj existuje. Leží na rieke Cher, ktorá je prítokom preslávenej Loiry. Históriou zámku sa nemusíme príliš podrobne zaoberať, pretože všetky historické fakty sú pútavo podané v knihe. Pre tých, ktorý zatiaľ nepátrali po Tomaszových stopách hádam len doplním, že skutočné meno zámku je Chateau de Chenonceau a je naozaj považovaný za zámok šiestich dám. Pokiaľ ste čítali prvé slovenské vydanie Fantomasa, určite vašej pozornosti neunikli na prvý pohľad trochu chaotické, ale veľmi roztomilé ilustrácie v podaní Petra Kľúčika. Už na nich boli Chenonceau i ostatné zámky na Loire zaujímavo zobrazené. Z novodobej histórie zámku stojí za povšimnutie tiež niekoľko faktov: V roku 1913 kúpil zámok výrobca čokolády Henri Menier. Odvtedy je Chenonceau majetkom rodiny Menier (v knihe ho nahradilo meno Saint-Gatien). V rokoch 1914 až 1918 zriadil Gaston Menier v zámku na vlastné náklady dočasnú nemocnicu. V tomto období prakticky všetky miestnosti Chenonceau slúžili ako izby pre pacientov. Zámok teda zohral svoju úlohu aj v prvej svetovej vojne. V roku 1940 zničila veľká povodeň na rieke Cher Dianinu záhradu. Tá zostala zničená až do 50-tych rokov. Počas fašistickej okupácie sa dostal Chenonceau do zaujímavej situácie. Keďže je zámok postavený priamo na rieke Cher, vchod do zámku sa nachádzal na okupovanom území, zatiaľ čo južná strana ústila do slobodného Francúzska. V roku 1951 sa Hubert Menier spolu s manželkou rozhodli ukončiť dlhý spánok Chenonceau. Rok na to poverili mladého agronóma Bernarda Voisina, aby sa pokúsil prinavrátiť zámku niekdajší vzhľad. Krok za krokom sa mu podarilo opäť vniesť do zámku život. Konečne mohol byť Chenonceau otvorený aj pre verejnosť. Dnes, keď ho ročne navštívi viac ako milión návštevníkov, je hneď po Versailles, najnavštevovanejším zámkom vo Francúzsku.
Okrem predstavenia prekrásnych zámkov v údolí Loiry nám vo „Fantomasovi“ Zbigniew Nienacki zaujímavým spôsobom priblížil svet výtvarného umenia. Priznám sa, že keď som kedysi dávno čítal tento príbeh po prvý raz, nemal som o výtvarnom umení takmer žiadne vedomosti, o impresionistoch ani nehovoriac. Už vtedy ma v knihe zaujala problematika
falšovania umeleckých diel. Prostredníctvom Zbigniewa Nienackého som sa dozvedel o týchto veciach naozaj veľmi zaujímavé informácie. A ako ste sa mohli sami presvedčiť – sú podané opäť tým špecifickým nienackovským spôsobom, prijateľným pre všetky vekové kategórie čitateľov.Okrem už spomenutého samotného príbehu, mnohých informáciách o Francúzsku i maliarstve, určite viacerých čitateľov zaujal aj vozový park, ktorý sa v knihe o Fantomasovi objavuje. Nemôžno si nevšimnúť, s akou pýchou rozpráva o svojom aute hrdý majiteľ humbera Gaspard Pigeon. Prekrásne auto je aj policajný citroen komisára z Tours. Mali sme ho možnosť vidieť v starých dobrých filmoch s Louisom de Funesom. Vozidlo, ktorého prítomnosť v tomto príbehu mi spôsobila najväčšiu radosť, bol nádherný Alpine Renault, na ktorom jazdila madame Eveline. Pamätám sa na časy, keď som ešte ako malý chlapec obdivoval tieto malé modré – neskutočne rýchle autíčka. „Alpinky“, najmä model A 110 zaznamenali počas svojho pôsobenia na závodných tratiach mnoho úspechov. Za všetky stačí hádam len spomenúť ako v rokoch 1971 a 1973 na Rallye Monte Carlo absolútne deklasovali konkurenciu a skončili na prvých troch miestach.
Značka Renault je tiež jedným zo symbolov Francúzska. Úspechy na medzinárodnom poli zaznamenáva prakticky od svojho vzniku až po dnes. Dňa 26. júna 1902 Marcel, jeden z troch bratov Renaultovcov, zvíťazil s automobilom rovnakého mena v pretekoch Paríž – Viedeň. Týmto počinom Renault prekročil hranice Francúzska a dostal sa tak do povedomia celej Európy. Práve v tom čase, keď Zbigniew Nienacki písal Fantomasa, kraľovali na automobilových pretekoch legendárne „Alpinky“. V posledných rokoch sa Renault zase zameral najmä na
kráľovskú F1. Spočiatku dodával svoje agregáty do monopostov Williams a Benetton, v ktorých získali majstrovské tituly jazdci: Nigel Mansel, Alain Prost, Michael Schumacher, Damon Hill a Jacques Villeneue. Nedávno sa v Renaulte rozhodli, že postavia svoj vlastný monopost. Všetci fanúšikovia tejto značky majú určite ešte v živej pamäti, čo všetko svojím súperom povystrájal počas sezón 2005 a 2006 Fernando Alonso, ktorý sedel v kokpitoch neprekonateľných monopostov s označením R 25 a R 26.Vráťme sa však ešte na chvíľku k „Alpinke“ madame Eveline. Podľa toho, v ktorom roku sa dej príbehu odohráva, ale hlavne podľa faktu, že sa na zadné sedadlá Evelininej „Alpinky“ vopchali komisár z Tours i Robinoux som nadobudol dojem, že sa nejednalo o model A 110, ale o jeho nástupcu A 310 – kupé 2+2. Tento model bol o niečo väčší a mal na svoju dobu nádherný, možno až príliš revolučný dizajn.
Nie je dôležité, či patríte k obdivovateľom francúzskych zámkov, alebo ste milovníkmi rýchlych áut. Podstatné je, že pri čítaní „francúzskeho“ príbehu určite vaše dobrodružné srdce radostne zaplesalo. Pán Tragáčik a Fantomas teda nepochybne patrí k tomu najlepšiemu, čo môže náš knižný trh čitateľom ponúknuť.
„Fantomas“ mal obrovský úspech i v Poľsku, a možno práve aj vďaka tomu sa Zbigniew Nienacki rozhodol vyslať Tomasza na zaujímavé zahraničné cesty aj v ďalších príbehoch. Okrem Francúzska sa tak ešte môžeme tešiť na výlety po Nemecku, Československu i Kolumbii...
