
Jeho dej sa z väčšej časti odohráva v stovežatej Prahe, ktorú určite, tak ako i samotný príbeh, každý z nás dôverne pozná. Takže podrobne rozpitvávať obsah v tomto prípade naozaj netreba. Azda len okrajovo spomeniem, že tentoraz sa Tomasz pustí do boja s pašerákmi starých poľských ikon. Popri tom rozlúšti i záhadu Kelleyho talizmanu a nájde klenoty nesmiernej hodnoty, ktoré kedysi dávno zdobili stôl spojenia, určený na komunikáciu z duchovným svetom. Príbeh je naozaj vynikajúci. Ja osobne, ho radím medzi tie najpútavejšie a najzaujímavejšie z celej série. Naposledy som ho však čítal pred mnohými rokmi. Vtedy som o jeho autorovi okrem mena nevedel vôbec nič. Dnes bol teda môj pohľad na príbeh trochu odlišný.
Je naozaj veľmi zaujímavé čítať knihu nabitý informáciami o jej autorovi. Predtým som si nikdy nevšímal (a ani nemohol všimnúť) súvislosti medzi príbehom a životom spisovateľa. Tentoraz mi do očí udierali veľmi zaujímavé veci. Určite ste si ich všimli i vy. Tak napríklad, náš hlavný hrdina Tomasz, si to do Prahy namieril priamo cez Szklarsku Porebu, kde kedysi dávno Zbigniew pracoval. Ľudmila Dohnalová bola vysoká, štíhla dievčina, ktorá mala vyčnievajúce lícne kosti, preto sa mohlo zdať, že má akoby trojuholníkovú tvár. Nepripomína vám to niekoho? Tak predsa vyzerala Alicja. Alicja sa volal i parfum, ktorým Tomasz prekabátil Prota.V postave slečny Helenky Dohnalovej zase Zbigniew zobrazil ženu-feministku. Je naozaj obdivuhodné, ako jednoducho do literatúry pre mládež vpašoval tému, ktorá mu ako zástancovi myšlienky zrovnoprávnenia žien ležala na srdci. Podarilo sa mu to predovšetkým pomocou príjemného humoru a nadsázky. Po Heleniných prehnaných tvrdeniach, berú čitatelia Tomaszove názory bez výhrad. Čo sa týka Dohnalovcov, pre niekoho môže byť napríklad zaujímavá informácia, že preklad Zbigniewovej knihy „Laseczka i tajemnica“ do češtiny, robil v roku 1965 istý pán Jan Dohnal. To, či bol nízky, plešatý a tučný však naozaj neviem... A napokon je tu Prot, veľká modrá doga. Pre Zbigniewa a jeho čitateľov krásny roztomilý havkáč. Pre dotieravcov neprekonateľná prekážka na dvore v Jerzwałde. Protaz bol dlhé roky verným Zbigniewovým

Kniha Tajomstvo nad tajomstvami je doslova prešpikovaná zaujímavými informáciami. Čitatelia sa z nej dozvedia mnoho z histórie i dejín umenia. Spomínam si, že som sa v nej ešte ako malý chlapec, po prvýkrát stretol s pojmom ikona. Neskôr pri návštevách pravoslávnych chrámov, som už bol vďaka Zbigniewovi frajer. Zaujímavé boli v tom čase aj informácie o Mense. Vždy keď som sa niekde stretol s inteligenčnými testami, spomenul som si na Tajomstvo nad tajomstvami.

Je až zarážajúce, že podstatné informácie o rabbi Löwem, či Pražskej štvrti Josefov sa väčšina čitateľov, tak ako ja, dozvedela od poľského spisovateľa. A to v tom čase bola Praha naším hlavným mestom. Samozrejme, že časť príbehu o Golemovi som poznal vďaka filmu Cisárov pekár - pekárov cisár, ale podrobnosti som sa dozvedel až z „Tajomstva“.
Vďaka Golemovi som sa začal utvrdzovať v hypotéze, ktorú som ponúkol v príspevku o čudných šachovniciach. Zdá sa, že práve pri ňom treba hľadať indície, ktoré by mohli ako tak objasniť záhadu okolo vzniku a časového posunu príbehu. Určite sa pamätáte ako v „Šachovniciach“ Tomasz spomína, že sa práve vrátil z Prahy, kde spolu s pánom Dohnalom vyriešili záhadu Tajomstva nad tajomstvami. Dej príbehu by sa mal teda jednoznačne odohrávať v to leto ako „Šachovnice“. Bez výčitiek svedomia by som teda mohol napísať, že dej príbehu sa odohráva v roku 1963. Je tu však jeden malý háčik. Protaz. Nepredpokladám, že by mal Zbigniew Protaza v čase, keď ešte býval v Lodži. Obohatím teda teóriu (ide o moju vlastnú hypotézu, ktorú určite netreba brať vážne) o vzniku

Myslím, že nie je podstatné, či sa potvrdí táto hypotéza. Faktom však zostáva, že autor pána Tragáčika pripravil pre svojich čitateľov nejeden zaujímavý rébus, týkajúci sa jeho osobných príbehov a života. Pátrať po zákulisí „Tajomstva nad tajomstvami“ bolo pre mňa naozaj veľmi zaujímavé a poučné. Navyše, návod bol priamo v knihe: „Doveď vec k jasnosti a daj autora na jeho miesto.“
