utorok, októbra 17, 2006

Pán Tragáčik a templári

Pre väčšinu slovenských priaznivcov bola práve epizóda o templároch prvým stretnutím s pánom Tragáčikom. O jej vysokej úrovni vôbec nemusíme diskutovať. V Poľsku je to jeden z najúspešnejších dielov celej série. Na Slovensku, zdá sa, absolútna jednotka.
Ide o ukážkový diel zo série o pánu Tragáčikovi. Celý dej je postavený na odhaľovaní záhady týkajúcej sa legendárneho pokladu templárov. Nechýba v ňom napätie, akcia, dobrodružstvo, záhady, krásna príroda a ani Nienackého láskavý humor, ktorý som zatiaľ ešte nespomínal, ale bez ktorého si knihy o pánu Tragáčikovi neviem vôbec predstaviť. Stačí len spomenúť zdieranie z kože, blúdivé prúdy či pána Lekvárika a každému čitateľovi sa na tvári objaví úsmev. Nikde v predchádzajúcich príspevkoch som sa Nienackého humorom nezaoberal, pretože je pre jeho knihy tak prirodzený, že som ho vždy považoval za úplnú samozrejmosť. Táto téma by si určite zaslúžila samostatnú kapitolu, veď určite ste sa aj vy niekedy pristihli, že sa pri čítaní pána Tragáčika nenápadne usmievate.
Myslím, že v tomto prípade sa nemusíme zaoberať obsahom epizódy. Skôr sa radšej pozrime, kde sa dej odohráva. Príbeh sa začína pri dedinke Milkokuk, ktorej skutočný názov je Wilkokuk. Wilkokuk sa nachádza pri jazere Zelwa na severovýchode Poľska, blízko hraníc. Veď to poznáte. Jednoducho keď pôjdete cestou z Augustowa smerom na Sejny, v dedinke Giby zahnete doprava, prejdete popri jazere Pomorze, cestou cez les sa dostanete k úskemu pásu zeme, ktorý oddeľuje jazerá Zelwa a Wilkokuk a po chvíľke zbadáte prvé domy, ktoré nestoja vedľa seba v rade, ale sú roztrúsené po okolí. Hoci po mnohých rokoch nie je už všetko presne tak ako v knihe, novinárske rekreačné stredisko, odkiaľ Tomasz na svojom vehikli vyrazil cez jazero k domčeku učiteľa, je skutočné a doteraz stojí na brehu neďalekého jazera Pomorze. Dej príbehu sa postupne presúva do Malborku, ktorý leží na severe Poľska, neďaleko Elblagu, v polovici cesty medzi Jerzwaldom a Gdanskom. Návštevníkom zámku pri bežnej prehliadke ukazujú aj Kiejstutovu celu, v ktorej nedobrovoľne nocoval pán Tragáčik. Väčšina opisov miest, kde sa odohráva dej „templárov“ sa zhoduje so skutočnosťou. S pochopiteľných dôvodov však autor ukončuje dej vo fiktívnej dedinke Kortumowo. Viem si predstaviť, čo by sa asi dialo, keby Kortumowo nebolo vymyslené, ale opísané tak jasne ako Wilkokuk. Zrejme by sa tam zišli hľadači pokladov z celej Európy! Najmä, keď ten skutočný poklad určite leží ešte niekde v zemi...
Pre slovenského čitateľa bude zaujímavé spomenúť aj zopár menej známych súvislostí s príbehom o templároch.
V roku 1959 v týždenníku Odglosy vyšli dva články o pokladoch, pri ktorých nie je uvedené meno autora. Články sa zaoberajú niekoľkými objavenými i neobjavenými pokladmi na území Európy. Je tam spomínaný aj poklad templárov. A nie len to: V článku sú uverejnené znaky templárov, ktoré nakreslila Karen Tomaszovi, v knihe o pánu Tragáčikovi. Možno by nebolo až také ťažké uhádnuť meno autora článkov... Ak by ním aj nebol Zbigniew Nienacki, tak ho určite aspoň čítal a inšpiroval sa ním. Veď v Odglosoch v tom čase pracoval.
V roku 1971 mal v Poľsku premiéru televízny seriál „Pán Tragáčik a templári“. Seriál mal hviezdne obsadenie. Úlohy Tomasza sa zhostila veľká hviezda poľskej kinematografie Stanislaw Mikulski. Karen si zahrala nemenej populárna Ewa Szykulska. Seriál, ako to už býva, nebol úplne presným sfilmovaním knižného príbehu o „templároch“. Čo je však dôležité, scenár napísal osobne Zbigniew Nienacki. Natáčalo sa v samotnom Malborku a aj v Radzyne pri meste Grudziadz, ktoré leží južne od Malborku. Pre obyvateľov Radzynu to bola udalosť, na ktorú spomínajú dodnes. Seriál bol čierno-biely. Pre jeho potreby sa tvorcom podarilo postaviť celkom slušný vehikel, ktorý mal podvozok z Volkswagenu ešte z 50-tych rokov. Dá sa povedať, že tento seriál bol asi najúspešnejším pokusom o sfilmovanie Tomaszových príhod. Hlavní predstavitelia seriálu sa aj s vehiklom ešte donedávna zúčastňovali na mnohých charitatívnych a spomienkových akciách. Na jednej z nich, ktorá sa konala v Grudziadzu, v roku 2001 sa toto legendárne auto zrazu ocitlo v plameňoch. Aj napriek rýchlemu zásahu hasičov mu stihlo poriadne obhorieť vnútro. Príčinou bol pravdepodobne elektrický skrat.
Vďaka seriálu došlo v Poľsku k veľkému spopularizovaniu pána Tragáčika. Mnoho ľudí, práve po jeho odvysielaní, siahlo po knihe. V mnohých prípadoch to však ako prvá nebola kniha „Ostrov zločincov“, ale „Pán Tragáčik a templári“. Takto vlastne pre nastupujúcu generáciu mladých poľských čitateľov, boli „templári“ prvým stretnutím s pánom Tragáčikom. Presne tak, ako u nás. Zhodou okolností práve v tomto príbehu po prvý raz oslovia harceri hlavného hrdinu menom pán Tragáčik. Zároveň sú „templári“ jedným z najnapínavejích dielov celej série. Tomasz v ňom dokonca takmer príde o život.
Mám pocit, že naozaj málokto po prečítaní tohto príbehu nesiahne po ďalšom. Zrejme ani nemá význam pýtať sa, či sa vám „templári“ páčili. Veď, pokiaľ boli práve „oni“, kedysi dávno, váš prvý kontakt s Tomaszom a vy ste sa po toľkých rokoch ocitli na tejto stránke, je nadovšetko jasné, že je to vynikajúci príbeh...

6 komentárov:

Anonymný povedal(a)...

Na našej ceste "po stopách Tragáčika" sme si tento opis zobrali miesto GPS navigácie a prekvapujúco je presný:

"Jednoducho keď pôjdete cestou z Augustowa smerom na Sejny, v dedinke Giby zahnete doprava, prejdete popri jazere Pomorze, cestou cez les sa dostanete k úskemu pásu zeme, ktorý oddeľuje jazerá Zelwa a Wilkokuk a po chvíľke zbadáte prvé domy, ktoré nestoja vedľa seba v rade, ale sú roztrúsené po okolí."

Presne takýmto spôsobom sme sa tam dostali aj my. No dnes je Wilkokuk skôr chatová oblasť, ale ten opis cesty je presný. Nanešťastie sme si to novinárske stredisko nestihli overiť, lebo sa už ztmievalo a my sme mali iba jedinú túžbu - nájsť strechu nad hlavou.

Ako som už v niektorom z comments spomínal, boli sme aj v Malborku, no sprievodkyňa nám povedala, že tam nie je podzemie. Možno som sa mal spýtať rovno na tragáčika.

Anonymný povedal(a)...

cau thomas
predovsetkym nekonecna vdaka za tento blog - tiez som sa konecne po rokoch dozvedel informacie o Nienackom a nesmrtelnom Tragacikovi. Naviac napisane stylom podobnym "tragacikovkam":).
Jedna vec by ma zaujimala - podla Nienackeho zivotopisu sa da usudit, ze bol dost negativne nastaveny voci komunistom. Zaroven vsak jeho Tomasz je statnym uradnikom socialistickeho ministerstva, ktory netaji svoj ciel kulturne pamiatky znarodnovat - o "priekupnikoch starozitnosti a umel. ciel" (co je profesia v normalnom systeme legalna a uzitocna) sa vyjadruje takymto negativnym pojmom. Myslel to uprimne alebo islo len o ustupok voci moci?

Anonymný povedal(a)...

Ak môžem, pripomeniem, že síce je zamestnancom ministerstva, no treba sa na to pozerať vo vzťahu k dobe v ktorej „pracoval“. (nám dobre známe – menšie zlo) Nakoľko sa nezaoberá "súčasnou tvorbou" ale históriou, dávnou či nedávnou, no
nikde nie je zmienka o nejakom socialistickom realizme a navyše si zober opisy svojho života ako štátneho úradníka - malý byt, malý plat, nemá peniaze, malé diéty (myslím, že sa to dá rátať ako istý druh kritiky) a na druhej strane tí zlí majú dosť peňazí, drahé autá, dostatok času, novú techniku a samozrejme pekné ženy. A morálne poučky, typu stratené umelecké diela by mali patriť štátu, ako dnešná doba dokazuje, nie sú výsostne socialistické, čím samozrejme nepopieram právo každého na ich vlastníctvo. Myslím, že sa snaží poukázať kto je dobrý a kto zlý.

Tomasz povedal(a)...

Čau Pefu a všetci priatelia tvorby Zbigniewa Nienackého. Pôvodne som nemal v pláne miešať sa do diskusií k jednotlivým príspevkom, ale konkrétna otázka si zaslúži aj konkrétnu odpoveď. Ešte predtým by som sa však veľmi rád poďakoval všetkým čitateľom tohto blogu. Váš záujem o Zbigniewa Nienackého ma, ako jeho fanúšika, úprimne teší a vaše ohlasy mi dodávajú obrovskú energiu na ďalšie a ďalšie pokračovanie. Moja mailová adresa tomasznn@gmail.com je vám stále k dispozícii.
Pefu, téma, ktorej sa dotýka Tvoja otázka bude súčasťou cyklu životopisu Z.N. Doteraz som ju však nestihol naštudovať, a tak k nejakej drobnej úprave toho, čo teraz napíšem ešte určite dôjde. Toto je môj názor na vec: Zbigniew Nienacki bol ľavicového zmýšľania a nejaký ideologický problém s komunistami prakticky nemal. Možno sa na základe prečítaných článkov v tomto blogu Zbigniew javí ako antikomunista, ale keď sa dostaneme hlbšie k jadru veci, zistíme, že to nie je celkom pravda. Dostal síce nálepku antistalinistu, ale o to sa v snahe uškodiť mu a znemožniť mu písať, postarala určitá skupina ľudí z Nowej Kultury. Títo ľudia boli komunisti, ale, ako neskôr vysvitne, po zmene režimu v Poľsku budú z nich všetkých zarytí antikomunisti. Môžeš hádať, ako budú označovať Nienackého - samozrejme za komunistu! Ale to som už veľmi predbehol udalosti. Myslím si, že nič, čo by bolo v Nienackého knihách o pánu Tragáčikovi nie je upravované špeciálne preto, aby sa zaliečal režimu. Sú to väčšinou jeho vlastné názory a závery, takže asi to myslel úprimne...

Tomasz NN

Anonymný povedal(a)...

Powiesc Pan samochodzik i Templariusze zostalo najlepiej sfilmowane z wszystkich powiesci Pana Nienackiego.To moj ulubiony serial.Fajnie ze Pan samochodzik jest znany rowniez na Słowacji.Pozdrawiam cała Słowacje!!

Anonymný povedal(a)...

Tento diel nevíslovne milujem. Préčítala som ho pred rokom. Nikdy by som nespoznala Pána Tragáčika keby moja mamina neupratovala v garáži. Bola to dvoj-dielová knižka. Prvý diel bol o hladaní pokladu rehole templárov a druhý Strašidelnom kaštieli. Poklad templárov som prečítala na jeden šup a veľmi sa mi páčil odvtedy som na internete hladala stránky o templároch za pár týždňou som ich históriu ovládala perfektne. No tým sa to len začalo teraz mám kúpené skoro všetky diely a veľmi sa mi páčia. Takže Ti Ďakujem za utvorenie tohto fantastického bloku. Verná čitateľka Stela z Nitry.