Zámerne som nenapísal bibliografia Zbigniewa Nienackého, ale pán Tragáčik a bibliografia. Zbigniew Nienacki napísal nielen príbehy pána Tragáčika, ale samozrejme aj mnohé ďalšie, u nás nikdy nepublikované diela. Všimol som si, že medzi ľuďmi kolujú rôzne dohady a v podstate len málokto vie, koľko dielov má samotný pán Tragáčik.
Na oficiálnych stránkach vydavateľstva Warmia sa čitateľ dozvie, že ich je okolo osemdesiat. Je to skutočne pravda, ale faktom zostáva, že Zbigniew Nienacki je ako autor uvedený len u sedemnástich z nich. Pokúsim sa preto v tomto príspevku, uviesť veci na pravú mieru.
Vo vydavateľstve Pojezierze vyšli príbehy pána Tragáčika nasledovne:
v roku 1964 vyšiel 1 diel Ostrov zločincov
v roku 1966 vyšiel 2 diel Templári
v roku 1967 vyšiel 3 diel Kniha hrôz
v roku 1969 vyšiel 4 diel Strašidelný kaštiel
v roku 1970 vyšiel 5 diel Nové príhody pána Tragáčika
v roku 1972 vyšiel 7 diel Záhady Fromborku
v roku 1973 vyšiel 6 diel Fantomas
v roku 1975 vyšiel 8 diel Tajomstvo nad tajomstvami
v roku 1976 vyšiel 9 diel Winnetou
v roku 1977 vyšiel 10 diel Neviditeľní
v roku 1979 vyšiel 11 diel Zlatá rukavica
v roku 1985 vyšiel 12 diel Človek z UFO
Myslím si, že toto je pôvodných dvanásť dielov série o pánu Tragáčikovi. Vzhľadom na obrovský dopyt po každej jednej časti, príbehy o Tomaszovi vyšli takmer vo všetkých poľských vydavateľstvách. Niektoré z nich si neuvedomili, že v inom vydavateľstve už medzi tým vyšiel ďalší nový diel a tak ich poradie je v niektorých vydavateľstvách prehodené. Mám na mysli hlavne diely „Fantomas“ a „Záhady Fromborku“.
Zbigniew Nienacki napísal prvý diel zo série v roku 1964 a bol to „Ostrov zločincov“. V tomto príbehu Tomasz získava svoj vehikel a stáva sa pánom Tragáčikom. Posledný diel bol vydaný v roku 1985 pod názvom „Človek z UFO“.
Nikdy som nepochopil, prečo vydavateľstvo Mladé letá v osemdesiatych rokoch vydalo v podstate len každý druhý diel. Pán Tragáčik mal u čitateľov v našej krajine zrejme úspech, keď sa niektoré diely dočkali aj druhých vydaní. Prečo radšej Mladé letá nevydali všetky vtedy prístupné časti?
Všetci však dobre vieme, že počet dielov z vydavateľstva Pojezierze, ktorých je dvanásť, nie je konečný. Veď len na našom knižnom trhu sa za poslednú dobu objavili tituly ako „Prvý príbeh pána Tragáčika“, „Atanarichov poklad“, či „Vzácny relikviár“.
Čo všetko tomu predchádzalo?
Koncom osemdesiatych rokov sa Zbigniew Nienacki obrátil na vydavateľstvo Pojezierze, aby mu vydali historickú trilógiu „Dagome Iudex“, ktorú považoval za svoje životné dielo. Chcel, aby mu ho vydali ako celok. Vydavateľstvo však trvalo na tom, že dielo bude rozdelené na časti a vydávané postupne. V tom čase, totiž, vydavateľstvo nebolo práve v najlepšej situácii a v podstate už postupne krachovalo. Vydávalo knihy vo veľmi nízkych nákladoch a čakalo na svoj koniec. V Pojezierze pracovali v tej dobe dvaja páni, o ktorých určite budeme ešte veľa počuť. Boli to redaktor Jerzy Przeracki a Mieczyslaw Nowak z obchodného úseku. Smutný Nienacki sa s nimi stretol a porozprával im o problémoch, ktoré má s vydavateľom. Przeracky a Nowak sa okamžite rozhodli a v spolupráci s Nienackim založili spolok Euro, z ktorého neskôr vzniklo vydavateľstvo Warmia. Toto postupne vydalo kompletnú Nienackého tvorbu. Keď vydali všetkých dvanásť dielov pána Tragáčika, snažili sa prehovoriť Nienackého, aby napísal ďalšie.
Ako som už spomínal, Zbigniew Nienacki nepísal len knihy pre deti a mládež. Písal aj príbehy zo života, dokonca niektoré boli eroticky ladené. U dospelého čitateľa zaznamenal obrovský úspech a jeho knihy sa dočkali mnohých ďalších a ďalších vydaní. Jeho diela pre dospelých boli ocené prestížnymi literárnymi cenami a dá sa povedať, že ho v Poľsku prestali škatuľkovať ako spisovateľa pre deti. Dosiahol dlho očakávané uznanie a rešpekt.
Sám sa vyjadroval asi v tom zmysle, že už nechce napísať trináste pokračovanie Tragáčika, pretože, sú to síce veľmi pekné príbehy, ale sú vymyslené. Je to proste fikcia. Nienacki chcel vždy písať o reálnom živote a keď zistil, že sa to čitateľom páči, nechcel sa opäť vracať k vymysleným príbehom. Navyše mal dosť veľké zdravotné problémy, ktoré mu sťažovali ďalšiu literárnu činnosť. Na veľké naliehanie čitateľov, fanúšikov a v neposlednom rade aj vydavateľstva sa rozhodol upraviť svoje prvé dve knihy „Uroczysko“ a „Atanarichov poklad“ tak, aby pasovali do série o pánu Tragáčikovi. Pôvodné „Uroczysko“ bol debut autora z roku 1957 a „Atanarichov poklad“ bol pôvodne vydaný v roku 1960. Tieto dve knihy nikdy predtým nepatrili do série o pánu Tragáčikovi. Ak vám, teda, pri čítaní niečo nesedelo a cítili ste ten rozdiel v štýle aj dynamike deja, je to v poriadku. Hoci ja sa prikláňam k názoru, že najmä „Uroczysko“, hoci je to pôvodne debut autora, je naozaj veľmi dobre napísané (poznám samozrejme len novú verziu “Vzácny relikviár“).
Vydavateľstvo Warmia teda opäť vydalo všetky diely pána Tragáčika, ktorých bolo tentoraz štrnásť. „Atanarichov poklad“ sa objavuje pod číslom 1, „Uroczysko“ bolo premenované na „Svätý relikviár“ (na Slovensku pod názvom „Vzácny relikviár“) a vychádza pod číslom 2. Ako číslo 3 vychádza pôvodne prvý príbeh „Ostrov zločincov“. Ako si môžete v tabuľke všimnúť, niektoré diely boli premenované. „Nové príhody pána Tragáčika“ zrejme preto, aby sa názvom hodili k šablóne všetkých ostatných titulov, teda „Pán Tragáčik a ...Kapitán Nemo“. „Kniha hrôz“ a „Človek z UFO“ boli premenované pravdepodobne z komerčného hľadiska. Na trhu boli práve ich nové vydania z iných vydavateľstiev a Warmia sa takto snažila o predaj svojich titulov, ale to sú len dohady čitateľov.
Neskôr sa Nienacki rozhodol, že upraví a vloží do série aj ďalší príbeh. Bola to jeho kniha z roku 1961 s názvom „Povolenie na dovoz leva“, v ktorej Tomasz pátra po pevnosti Albazin. Vo vydavateľstve Warmia vychádza s poradovým čísla nula a názvom „Prvý príbeh pána Tragáčika“. Na Slovensku vychádza pod tým istým názvom s poradovým číslom 1.
Na oficiálnych stránkach vydavateľstva Warmia sa čitateľ dozvie, že ich je okolo osemdesiat. Je to skutočne pravda, ale faktom zostáva, že Zbigniew Nienacki je ako autor uvedený len u sedemnástich z nich. Pokúsim sa preto v tomto príspevku, uviesť veci na pravú mieru.
Vo vydavateľstve Pojezierze vyšli príbehy pána Tragáčika nasledovne:
v roku 1964 vyšiel 1 diel Ostrov zločincov
v roku 1966 vyšiel 2 diel Templári
v roku 1967 vyšiel 3 diel Kniha hrôz
v roku 1969 vyšiel 4 diel Strašidelný kaštiel
v roku 1970 vyšiel 5 diel Nové príhody pána Tragáčika
v roku 1972 vyšiel 7 diel Záhady Fromborku
v roku 1973 vyšiel 6 diel Fantomas
v roku 1975 vyšiel 8 diel Tajomstvo nad tajomstvami
v roku 1976 vyšiel 9 diel Winnetou
v roku 1977 vyšiel 10 diel Neviditeľní
v roku 1979 vyšiel 11 diel Zlatá rukavica
v roku 1985 vyšiel 12 diel Človek z UFO
Myslím si, že toto je pôvodných dvanásť dielov série o pánu Tragáčikovi. Vzhľadom na obrovský dopyt po každej jednej časti, príbehy o Tomaszovi vyšli takmer vo všetkých poľských vydavateľstvách. Niektoré z nich si neuvedomili, že v inom vydavateľstve už medzi tým vyšiel ďalší nový diel a tak ich poradie je v niektorých vydavateľstvách prehodené. Mám na mysli hlavne diely „Fantomas“ a „Záhady Fromborku“.
Zbigniew Nienacki napísal prvý diel zo série v roku 1964 a bol to „Ostrov zločincov“. V tomto príbehu Tomasz získava svoj vehikel a stáva sa pánom Tragáčikom. Posledný diel bol vydaný v roku 1985 pod názvom „Človek z UFO“.
Nikdy som nepochopil, prečo vydavateľstvo Mladé letá v osemdesiatych rokoch vydalo v podstate len každý druhý diel. Pán Tragáčik mal u čitateľov v našej krajine zrejme úspech, keď sa niektoré diely dočkali aj druhých vydaní. Prečo radšej Mladé letá nevydali všetky vtedy prístupné časti?
Všetci však dobre vieme, že počet dielov z vydavateľstva Pojezierze, ktorých je dvanásť, nie je konečný. Veď len na našom knižnom trhu sa za poslednú dobu objavili tituly ako „Prvý príbeh pána Tragáčika“, „Atanarichov poklad“, či „Vzácny relikviár“.Čo všetko tomu predchádzalo?
Koncom osemdesiatych rokov sa Zbigniew Nienacki obrátil na vydavateľstvo Pojezierze, aby mu vydali historickú trilógiu „Dagome Iudex“, ktorú považoval za svoje životné dielo. Chcel, aby mu ho vydali ako celok. Vydavateľstvo však trvalo na tom, že dielo bude rozdelené na časti a vydávané postupne. V tom čase, totiž, vydavateľstvo nebolo práve v najlepšej situácii a v podstate už postupne krachovalo. Vydávalo knihy vo veľmi nízkych nákladoch a čakalo na svoj koniec. V Pojezierze pracovali v tej dobe dvaja páni, o ktorých určite budeme ešte veľa počuť. Boli to redaktor Jerzy Przeracki a Mieczyslaw Nowak z obchodného úseku. Smutný Nienacki sa s nimi stretol a porozprával im o problémoch, ktoré má s vydavateľom. Przeracky a Nowak sa okamžite rozhodli a v spolupráci s Nienackim založili spolok Euro, z ktorého neskôr vzniklo vydavateľstvo Warmia. Toto postupne vydalo kompletnú Nienackého tvorbu. Keď vydali všetkých dvanásť dielov pána Tragáčika, snažili sa prehovoriť Nienackého, aby napísal ďalšie.
Ako som už spomínal, Zbigniew Nienacki nepísal len knihy pre deti a mládež. Písal aj príbehy zo života, dokonca niektoré boli eroticky ladené. U dospelého čitateľa zaznamenal obrovský úspech a jeho knihy sa dočkali mnohých ďalších a ďalších vydaní. Jeho diela pre dospelých boli ocené prestížnymi literárnymi cenami a dá sa povedať, že ho v Poľsku prestali škatuľkovať ako spisovateľa pre deti. Dosiahol dlho očakávané uznanie a rešpekt.
Sám sa vyjadroval asi v tom zmysle, že už nechce napísať trináste pokračovanie Tragáčika, pretože, sú to síce veľmi pekné príbehy, ale sú vymyslené. Je to proste fikcia. Nienacki chcel vždy písať o reálnom živote a keď zistil, že sa to čitateľom páči, nechcel sa opäť vracať k vymysleným príbehom. Navyše mal dosť veľké zdravotné problémy, ktoré mu sťažovali ďalšiu literárnu činnosť. Na veľké naliehanie čitateľov, fanúšikov a v neposlednom rade aj vydavateľstva sa rozhodol upraviť svoje prvé dve knihy „Uroczysko“ a „Atanarichov poklad“ tak, aby pasovali do série o pánu Tragáčikovi. Pôvodné „Uroczysko“ bol debut autora z roku 1957 a „Atanarichov poklad“ bol pôvodne vydaný v roku 1960. Tieto dve knihy nikdy predtým nepatrili do série o pánu Tragáčikovi. Ak vám, teda, pri čítaní niečo nesedelo a cítili ste ten rozdiel v štýle aj dynamike deja, je to v poriadku. Hoci ja sa prikláňam k názoru, že najmä „Uroczysko“, hoci je to pôvodne debut autora, je naozaj veľmi dobre napísané (poznám samozrejme len novú verziu “Vzácny relikviár“).
Vydavateľstvo Warmia teda opäť vydalo všetky diely pána Tragáčika, ktorých bolo tentoraz štrnásť. „Atanarichov poklad“ sa objavuje pod číslom 1, „Uroczysko“ bolo premenované na „Svätý relikviár“ (na Slovensku pod názvom „Vzácny relikviár“) a vychádza pod číslom 2. Ako číslo 3 vychádza pôvodne prvý príbeh „Ostrov zločincov“. Ako si môžete v tabuľke všimnúť, niektoré diely boli premenované. „Nové príhody pána Tragáčika“ zrejme preto, aby sa názvom hodili k šablóne všetkých ostatných titulov, teda „Pán Tragáčik a ...Kapitán Nemo“. „Kniha hrôz“ a „Človek z UFO“ boli premenované pravdepodobne z komerčného hľadiska. Na trhu boli práve ich nové vydania z iných vydavateľstiev a Warmia sa takto snažila o predaj svojich titulov, ale to sú len dohady čitateľov.Neskôr sa Nienacki rozhodol, že upraví a vloží do série aj ďalší príbeh. Bola to jeho kniha z roku 1961 s názvom „Povolenie na dovoz leva“, v ktorej Tomasz pátra po pevnosti Albazin. Vo vydavateľstve Warmia vychádza s poradovým čísla nula a názvom „Prvý príbeh pána Tragáčika“. Na Slovensku vychádza pod tým istým názvom s poradovým číslom 1.
Nienackeho nakoniec predsa len prehovorili, aby napísal nové diely pána Tragáčika. Autor začal zbierať materiály a písať úplne nový príbeh „Nepolapiteľný zberateľ“. Predčasný odchod z tohto sveta však prekazil spisovateľove plány. Zbigniew Tomasz Nowicki zomrel 23. septembra 1994 a zanechal po sebe nedokončený v poradí už šestnásty diel. Autor stihol napísať asi deväťdesiat strán.
Po dvojročnej prestávke sa vo vydavateľstve Warmia rozhodli pokračovať v Nienackého diele. So súhlasom autorovej manželky dali tento diel dopísať inému spisovateľovi. Voľba padla na Jerzyho Ignaciuka, ktorý vystupuje pod pseudonymom Jerzy Szumski. Kniha bola vydaná v roku 1997. Prekvapením bolo, že na obálke figurovalo len meno pôvodného spisovateľa Zbigniewa Nienackeho.
V ten istý rok sa na trhu objavila ďalšia príhoda pána Tragáčika „Testament rytiera Jedrzeja“. A meno autora? Zbigniew Nienacki. Tento príbeh napísal opäť Jerzy Szumski podľa starého textu Zbigniewa Nienackého, ktorý bol uverejnený v roku 1958 pod titulom „Zabojstvo Herakliusza Pronobisa“. Tentokrát, zdá sa, Warmia zašla priďaleko. Páni Przeracki a Nowak sa však už týmto dielom pripravovali na budúcnosť. Dohodli sa, že pokiaľ budú tieto posledné dva diely úspešné, nový autor vystúpi z anonymity a bude predstavený čitateľom.
Úspech sa určite dostavil, pretože séria o pánu Tragáčikovi má dnes už okolo osemdesiat dielov. Podieľajú sa na nej šiesti noví autori. Ústrednou postavou nových príbehov však už nie je starnúci Tomasz, ale jeho mladší kolega, moderný akčný hrdina Pawel Daniec. O tom si ale povieme niekedy inokedy...
Vráťme sa teda späť, k počtu dielov série o pánu Tragáčikovi, ktoré napísal Zbigniew Nienacki. Z rôznych nezávislých zdrojov sa môžeme dozvedieť, že séria má dvanásť, pätnásť, šesnásť, alebo sedemnásť dielov. Názory sa rozchádzajú, zrejme podľa toho, kto je akým fanúšikom a znalcom Nienackého diela. V jednom sa však všetky pramene zhodujú. Pre obdivovateľov a fanúšikov Zbigniewa Nienackého, diely, ktoré napísali noví autori, prakticky neexistujú.
Vieme, že pôvodných dielov bolo dvanásť. K nim pribudli tri, ktoré doložil sám Nienacki. Na 100% ich teda máme minimálne pätnásť. Ostávajú posledné dva diely, o ktorých by sme mohli polemizovať asi do nekonečna. Zatiaľ som ich nečítal, a tak neviem posúdiť ich kvalitu. „Nepolapiteľného zberateľa“ začal písať ešte sám Zbigniew Nienacki. Nazbieral materiály, vymyslel zápletku a napísal prvých deväťdesiat strán. Tento diel by sa mohol považovať, a podľa niektorých prameňov sa aj považuje, za Nienackého. Horšie to už vyzerá s „Testamentom rytiera Jedrzeja“, ktorý Nienacki určite nenapísal. Je to dielo Jerzyho Szumského, podľa predlohy Nienackého. Ja osobne si myslím, že keby vydavateľstvo Warmia na obaloch oboch kníh uviedlo Szumského ako spoluautora, určite by tým nič nepokazilo a rozhodne by predišlo mnohým nedorozumeniam a dohadom. Szumski totiž, podľa vopred pripraveného konceptu pánov Przerackeho a Nowaka, necháva zomrieť Waldemara Baturu, ktorého nahradí jeho syn Jerzy. Vehikel pána Tomasza je zničený a nahradí ho Jeep Grand Cherokee. V neposlednom rade sa objavuje dokonalý akčný superhrdina, práve taký, akých Tomasz vždy neznášal, Pavel Daniec. Keď v Poľsku vyšiel tento príbeh, skalní priaznivci Nienackého si už začínali myslieť, že autor pred smrťou blúznil a toto je výsledok. Po predstavení nového spisovateľa si všetci vydýchli.
Zdá sa, že som práve nechtiac zodpovedal otázku: Koľko dielov má pán Tragáčik? Určite nie sedemnásť! Pani Helena Nowicka oľutovala povolenie, ktoré dala na dokončenie manželovho diela a rozhodla, že každé ďalšie pokračovanie už bude musieť mať uvedené meno skutočného autora a nie Zbigniewa Nienackého. Určite neschvaľujem to, čo čitateľom vyviedlo vydavateľstvo Warmia, ale na jeho obranu musím povedať, že ako jediné skompletizovalo tvorbu Zbigniewa Nienackého, vydalo všetko, čo autor chcel, aby bolo vydané, a tým, že zmenili charakter príbehov o pánu Tragáčikovi, si z komerčného hľadiska zabezpečili ďalšiu existenciu. Prebrali Nienackeho know how a dokázali ho dokonale prispôsobiť požiadavkám dnešného knižného trhu. Čítal som mnohé pochvalné vyjadrenia dnešných poľských teenagerov, ktorí možno ani nepoznajú diely Nienackého, len tie nové. Sú nadšení a knižky sa dobre predávajú...
Nevadí, nech to už vyzerá akokoľvek zamotané, jedno je isté: Môžeme sa tešiť, pretože nás čaká ešte niekoľko veľmi kvalitných „Nienackého pôvodných Tragáčikov“, ktorých doposiaľ v slovenčine nikto nečítal...
Je jasné, že väčšine čitateľov, je úplne jedno, kto a kedy napísal jednotlivé časti série. Mnohým, hlavne tým mladším ročníkom, bude zrejme oveľa bližší nový akčný hrdina dnešnej doby, ako staromódny Tomasz. Pre mňa, starého obdivovateľa Nienackého štýlu, opisov, vykresľovania vlastností a vnútorného sveta postáv, však bolo nesmierne zaujímavé a vzrušujúce pátrať po skutočnom pozadí série o pánovi Tragáčikovi. Som si istý, že nie som na Slovensku sám, ktorého tieto veci zaujímajú. A to je vlastne aj jediný dôvod, prečo som sa rozhodol napísať týchto niekoľko príspevkov.
Po dvojročnej prestávke sa vo vydavateľstve Warmia rozhodli pokračovať v Nienackého diele. So súhlasom autorovej manželky dali tento diel dopísať inému spisovateľovi. Voľba padla na Jerzyho Ignaciuka, ktorý vystupuje pod pseudonymom Jerzy Szumski. Kniha bola vydaná v roku 1997. Prekvapením bolo, že na obálke figurovalo len meno pôvodného spisovateľa Zbigniewa Nienackeho.
V ten istý rok sa na trhu objavila ďalšia príhoda pána Tragáčika „Testament rytiera Jedrzeja“. A meno autora? Zbigniew Nienacki. Tento príbeh napísal opäť Jerzy Szumski podľa starého textu Zbigniewa Nienackého, ktorý bol uverejnený v roku 1958 pod titulom „Zabojstvo Herakliusza Pronobisa“. Tentokrát, zdá sa, Warmia zašla priďaleko. Páni Przeracki a Nowak sa však už týmto dielom pripravovali na budúcnosť. Dohodli sa, že pokiaľ budú tieto posledné dva diely úspešné, nový autor vystúpi z anonymity a bude predstavený čitateľom.
Úspech sa určite dostavil, pretože séria o pánu Tragáčikovi má dnes už okolo osemdesiat dielov. Podieľajú sa na nej šiesti noví autori. Ústrednou postavou nových príbehov však už nie je starnúci Tomasz, ale jeho mladší kolega, moderný akčný hrdina Pawel Daniec. O tom si ale povieme niekedy inokedy...
Vráťme sa teda späť, k počtu dielov série o pánu Tragáčikovi, ktoré napísal Zbigniew Nienacki. Z rôznych nezávislých zdrojov sa môžeme dozvedieť, že séria má dvanásť, pätnásť, šesnásť, alebo sedemnásť dielov. Názory sa rozchádzajú, zrejme podľa toho, kto je akým fanúšikom a znalcom Nienackého diela. V jednom sa však všetky pramene zhodujú. Pre obdivovateľov a fanúšikov Zbigniewa Nienackého, diely, ktoré napísali noví autori, prakticky neexistujú.
Vieme, že pôvodných dielov bolo dvanásť. K nim pribudli tri, ktoré doložil sám Nienacki. Na 100% ich teda máme minimálne pätnásť. Ostávajú posledné dva diely, o ktorých by sme mohli polemizovať asi do nekonečna. Zatiaľ som ich nečítal, a tak neviem posúdiť ich kvalitu. „Nepolapiteľného zberateľa“ začal písať ešte sám Zbigniew Nienacki. Nazbieral materiály, vymyslel zápletku a napísal prvých deväťdesiat strán. Tento diel by sa mohol považovať, a podľa niektorých prameňov sa aj považuje, za Nienackého. Horšie to už vyzerá s „Testamentom rytiera Jedrzeja“, ktorý Nienacki určite nenapísal. Je to dielo Jerzyho Szumského, podľa predlohy Nienackého. Ja osobne si myslím, že keby vydavateľstvo Warmia na obaloch oboch kníh uviedlo Szumského ako spoluautora, určite by tým nič nepokazilo a rozhodne by predišlo mnohým nedorozumeniam a dohadom. Szumski totiž, podľa vopred pripraveného konceptu pánov Przerackeho a Nowaka, necháva zomrieť Waldemara Baturu, ktorého nahradí jeho syn Jerzy. Vehikel pána Tomasza je zničený a nahradí ho Jeep Grand Cherokee. V neposlednom rade sa objavuje dokonalý akčný superhrdina, práve taký, akých Tomasz vždy neznášal, Pavel Daniec. Keď v Poľsku vyšiel tento príbeh, skalní priaznivci Nienackého si už začínali myslieť, že autor pred smrťou blúznil a toto je výsledok. Po predstavení nového spisovateľa si všetci vydýchli.
Zdá sa, že som práve nechtiac zodpovedal otázku: Koľko dielov má pán Tragáčik? Určite nie sedemnásť! Pani Helena Nowicka oľutovala povolenie, ktoré dala na dokončenie manželovho diela a rozhodla, že každé ďalšie pokračovanie už bude musieť mať uvedené meno skutočného autora a nie Zbigniewa Nienackého. Určite neschvaľujem to, čo čitateľom vyviedlo vydavateľstvo Warmia, ale na jeho obranu musím povedať, že ako jediné skompletizovalo tvorbu Zbigniewa Nienackého, vydalo všetko, čo autor chcel, aby bolo vydané, a tým, že zmenili charakter príbehov o pánu Tragáčikovi, si z komerčného hľadiska zabezpečili ďalšiu existenciu. Prebrali Nienackeho know how a dokázali ho dokonale prispôsobiť požiadavkám dnešného knižného trhu. Čítal som mnohé pochvalné vyjadrenia dnešných poľských teenagerov, ktorí možno ani nepoznajú diely Nienackého, len tie nové. Sú nadšení a knižky sa dobre predávajú...Nevadí, nech to už vyzerá akokoľvek zamotané, jedno je isté: Môžeme sa tešiť, pretože nás čaká ešte niekoľko veľmi kvalitných „Nienackého pôvodných Tragáčikov“, ktorých doposiaľ v slovenčine nikto nečítal...
Je jasné, že väčšine čitateľov, je úplne jedno, kto a kedy napísal jednotlivé časti série. Mnohým, hlavne tým mladším ročníkom, bude zrejme oveľa bližší nový akčný hrdina dnešnej doby, ako staromódny Tomasz. Pre mňa, starého obdivovateľa Nienackého štýlu, opisov, vykresľovania vlastností a vnútorného sveta postáv, však bolo nesmierne zaujímavé a vzrušujúce pátrať po skutočnom pozadí série o pánovi Tragáčikovi. Som si istý, že nie som na Slovensku sám, ktorého tieto veci zaujímajú. A to je vlastne aj jediný dôvod, prečo som sa rozhodol napísať týchto niekoľko príspevkov.
