Zbigniew Nienacki - 8 časť (Čo slýchať na Mazúrach?)

Počas zbierania informácií o živote a diele Zbigniewa Nienackého, som okrem odkazov na príbehy o pánu Tragáčikovi, neustále nachádzal množstvo článkov a rozhovorov týkajúcich sa jeho tvorby pre dospelých. Z počiatku som tieto informácie ignoroval. Veď som sa predsa zaujímal o pána Tragáčika. Medzitým mi však jeden priateľ, ktorého som získal práve prostredníctvom tohto blogu, daroval knihu v češtine - Pytel jidášú. Po jej prečítaní som musel konštatovať, že knihy pre dospelých, ktoré vyšli spod Zbigniewovho pera, sú rovnako zaujímavé a pútavé, ako tie pre mládež. Pôvodne som nemal v pláne písať v tomto blogu o iných literárnych dielach ako je pán Tragáčik. Po prečítaní „Pytla“ mi však bolo úplne jasné, že nespomenúť jeho ostatnú tvorbu by bolo veľmi skresľujúce. Pokiaľ chceme odhaliť Zbigniewovu osobnosť, spoznať jeho skutočnú povahu i jeho názory na život, musíme sa oboznámiť so všetkými dielami, ktoré napísal. Začal som sa teda prehrabávať v množstve materiálov, na ktorých neboli informácie len o pánu Tragáčikovi...
Bolo ich naozaj hodne, pretože kníh určených pre starších čitateľov je hneď niekoľko:

Worek Judaszów (1961)
Podniesienie (1963)
Laseczka i tajemnica (1963)
Z glebokości (1964)
Sumienie (1965)
Liście debu (1967-1969)
Meźczyzna czterdziestoletni (1971)
Uwodziciel (1978)
Raz w roku w Skiroławkach (1983)
Wielki las (1987)
Dagome Iudex (1989-1990)

Takmer polovica článkov a rozhovorov sa však točila len okolo jedinej knihy. Bola ňou Raz w roku w Skiroławkach. Rozhodol som sa teda, že najprv preštudujem materiály, ktoré súvisia práve s ňou. Vďaka nej sa totiž rozkrútil kolotoč nikdy nekončiacich sa polemík a diskusií. Vďaka nej sa stal Zbigniew Nienacki najzatracovanejším a najkontroverznejším poľským autorom. A práve vďaka nej získal Zbigniew obrovskú popularitu nielen medzi mladými čitateľmi.

Prvé informácie, ktoré mi ihneď udreli do očí, boli doslova negatívne a hanlivé. Nezainteresovanému človeku dokazovali, že kniha je bohapustá hnusná pornografia, ktorá dehonestuje čitateľa. Ešte pred jej vydaním sa totiž z tlačiarne dostali von určité pasáže, ktoré vytrhnuté z kontextu, spolu s patričným komentárom jednostranne zameraného poľského novinára Daniela Passenta, podsúvajúcim čitateľom nezmyselné dôkazy o pornografii, mohli pôsobiť dosť vulgárne. Nebolo však pochýb, že do kníhkupectiev mieri kniha, ktorá v poľskej literatúre nenechá kameň na kameni.

Najväčšie ohováranie v denníkoch trvalo samozrejme dovtedy, kým sa kniha neukázala na trhu. Jej autor sa spočiatku nijako zvlášť nebránil. Vedel totiž, že tento „škandál“, ktorý vyvolali novinári, mu poslúžil oveľa viac, ako tá najdrahšia reklama. Aj tí, ktorí sa o literatúru nezaujímali, zachytili, že má byť vydané čosi nezvyčajné, a tak sa prvé vydanie rozpredalo prakticky za jeden deň. Z knihy sa stal bestseller a samozrejme, ako to vtedy v našich končinách chodilo - podpultový tovar. Mnohí ani nevedeli, čo kupujú. Vedeli len, že Nienacki vydáva bombu. Ako jasný príklad svedčí zážitok jednej predavačky z kníhkupectva. V deň vydania knihy prišla do predajne jedna pani, ktorá si pýtala hneď vyše dvadsať výtlačkov. Na otázku predavačky, na čo jej ich toľko bude, pani bez váhania odpovedala: „Som učiteľka na ZŠ a učím piatakov. Chcem kúpiť Nienackého knihy pre celú triedu.“ Predavačka jej diskrétne pošepla, že sa to predsa jedná o „tú“ dlhoočakávanú pornografiu a toľko kusov ani nemá. Na čo zhrozená učiteľka zahanbene odišla...

V iných článkoch som sa zase dozvedel o tom, že kniha bola preložená do niekoľkých jazykov a čitatelia aj spoza hraníc chceli vedieť niečo viac o jej autorovi. Na internete sú okrem iného k dispozícii i mnohé rozhovory novinárov priamo so Zbigniewom Nienackim. Z nich som sa konečne dozvedel o knihe rozumné informácie.
Asi desať rokov pred vydaním Skiroławiek bol Zbigniew v Západnom Berlíne na stretnutí s nemeckými spisovateľmi. Tí, keď zistili, že Zbigniew žije v Mazúrsku, z ktorého bola po druhej svetovej vojne vysídlená veľká časť nemeckého obyvateľstva, podobne ako u nás zo Sudet, sa ho opýtali: „Čo slýchať na Mazúrach?“ Na jeho odpoveď, že sa tam v poslednej dobe vydáva mnoho nových kníh, reagovali veľmi pohŕdavo. Vtedajšiu poľskú literatúru ihneď označili ako nemodernú, anachronickú a príliš čierno-bielu. Na základe toho sa strhla obrovská diskusia o takzvanej regionálnej literatúre. Výsledkom bolo konštatovanie, že aj regionálna literatúra sa môže za určitých okolností stať svetovou. Závisí to však, predovšetkým od schopností a talentu spisovateľa, ktoré musia byť na tej najvyššej úrovni. Zbigniew, ktorý v tom čase práve pracoval na svojom Uwodzicieli, prijal túto výzvu. Rozhodol sa, že napíše regionálne dielo, ktoré by mohlo byť prijaté za svoje v rôznych častiach sveta. Druhým impulzom, ktorý „zapríčinil“ vznik Skiroławiek, bola Zbigniewova účasť na medzinárodných knižných trhoch vo Frankfurte. Zúčastnilo sa ho mnoho svetových firiem ponúkajúcich literárne diela. Skrátka, točil sa tam veľký biznis. Hemžilo sa to tam odborníkmi na literatúru z celého sveta. Len poľský stánok bol zďaleka obchádzaný. Keď sa Zbigniew pokúšal medzi účastníkmi zistiť, prečo je to tak, bolo mu jasne povedané: „Vaša literatúra je zastaralá, píšete ako v 19-tom storočí.“ Zamýšľajúc napísať Skiroławki sa teda rozhodol popasovať sa s tým, čo ohraničuje a izoluje poľskú literatúru. Povedal si, že v tejto jeho knihe nebude národné posolstvo. Bude hovoriť o regióne, ale tak, aby tomu všetci rozumeli. I jeho nemeckí priatelia a im podobní. Celý problém teda spočíval v odkonkretizovaní regiónu, ako takého. Opäť sa teda vrátil k nedávno prednesenej otázke: „Čo slýchať na Mazúrach?“
Aby na ňu mohol odpovedať takým literárnym jazykom, ktorý by bol v dnešnej dobe pre všetkých zrozumiteľný, musel siahnuť po určitej špecifickej literárnej forme a správnych vyjadrovacích prostriedkoch. Rozhodol sa primiešať niečo z mytológie a miestami vnoriť čitateľa do poetiky sna. Do deja tak vstupuje Kłobuk - legendárny démon Warmie a Mazúrska, ktorý je už od pradávna neoddeliteľným spoločníkom ľudského osudu. Je zrodený z duše mŕtveho plodu. Prebýva v gazdovstvách, v ktorých je dobre chovaný a starostlivo pestovaný. Dokáže človeku splniť jeho túžby a sny. Ústredným motívom Skiroławiek, ktorý sa tiahne prakticky celou dejovou líniou, je legenda o „noci miešania krvi“. Tá hovorí, že raz za rok sa v starom mlyne v Skiroławkach stretávajú všetci „chtiví“ obyvatelia dediny a užívajú si neviazeného sexu až do rána. Dejiny Warmie i Mazúrska zase autor predstavuje čitateľom prostredníctvom nevtieravého rozprávania o maltézskych rytieroch...

Zbigniew sa už dlhší čas snažil preniknúť do podvedomia ľudí žijúcich okolo neho. Chcel opísať ich skutočné myšlienky a túžby. Ich skutočné činy, ktoré sú vždy ukryté pod pretvárkou, či falošnou slušnosťou, ktorou sa každý rád navonok prezentuje. Kniha Raz w roku w Skiroławkach je napísaná podľa moderného kódexu, ktorý zahŕňa nielen revolučné zmeny v štylistike, ale hlavne zmeny v pohľade na sexualitu postáv, či erotiku. Spisovateľ tu pozerá na človeka ako lekár na pacienta. Považuje ho za osobnosť biologicko-spoločenskú a upozorňuje na to, že človek neexistuje len od pása nahor, ale i nadol. Napísanie tejto knihy zabralo Zbigniewovi sedem rokov. Zvládnutie moderných trendov vyžadovalo nielen sledovanie živého deja, ale aj určitý element jeho rozvetvenia. V Skiroławkach je týmto elementom smrť štrnásťročného dievčaťa. Ide o vraždu so sexuálnym motívom, ktorá sa v skutočnosti odohrala neďaleko Zbigniewovho domu. Vrah si týmto spôsobom ukojil svoje sexuálne chúťky. Ako možno odhaliť takého človeka? Určite nie podľa spôsobu obliekania, či jedenia, ale podľa jeho vzťahu k ženám i sexualite. A to je v podstate kľúč k erotike v knihe. Keď sa na to pozrieme takýmto spôsobom, každému normálnemu človeku musí byť hneď jasné, že erotika v nej nemá za úlohu ohurovať čitateľa. V tomto prípade je vážnou nosnou súčasťou dejovej línie. Kniha má však oveľa viac vrstiev. Záleží len na kultúrnej úrovni čitateľa, či bude považovať za hlavnú vrstvu erotickú, alebo si tiež dokáže všimnúť iné vystupujúce problémy, akými sú právo, spravodlivosť, vzájomná tolerancia, alebo potreba začlenenia sa do ľudskej spoločnosti. Predsa i „noc miešania krvi“ je len symbolom. Nie je to nič iné ako vyžarovanie ľudskej túžby po zmierení, vzájomnom zblížení a integrácii. Predsa práve z nej sa rodí i vzťah autora k postavám. Ako príklad nám môže poslúžiť nádherne zobrazená postava farára. Nepoznám veriaceho spisovateľa, ktorý by s takou sympatiou, toleranciou, humorom i vážnosťou dokázal vytvoriť postavu farára tak, ako sa to podarilo Zbigniewovi Nienackému. Jemu, ktorého pohľad na svet bol marxistický!
Už dávnejšie som mal veľkú chuť napísať niečo o tomto zaujímavom diele. Spleť protichodných a častokrát zavádzajúcich informácií mi to však nedovolila. Nechcel som nikoho zavádzať a publikovať neoverené fakty. Rozhodol som sa teda vyčkať až do času, keď si budem môcť všetko overiť. Veď nejasností okolo Zbigniewovho života a jeho dielach už bolo naozaj dosť. Samotnú knihu, ktorá má dve časti, sa mi nepodarilo zohnať ani v Poľsku. Stále je beznádejne vypredaná. Čaká sa na ďalšie, tuším už šieste vydanie. Opäť mi teda pomohol internet. Už ani neviem, na ktorom hackerskom fóre sa mi podarilo zohnať jej prepis vo Worde. Pustil som sa teda rýchlo do čítania a otvorene musím povedať, že som bol pripravený na najhoršie... Môj prepis mal asi osemsto strán. Na začiatku som sa toho dosť zľakol, ale pred koncom knihy som veru ľutoval, že ich nie je viac. Asi po dvesto stranách mi už ani neprišlo, že čítam v poľštine.
Skirolawki je vynikajúcou knihou. Nie je však úplne pre každého. Myšlienky, ktoré pri jej čítaní víria v hlave, sú miestami zarážajúce. Aj preto som sa rozhodol, že nebudem príspevok o nej šiť horúcou ihlou. Práve dnes uplynulo pol roka odvtedy, ako som ju dočítal. Dúfam, že mi toto polročné vychladnutie pomôže vyprodukovať pravdivú a nezaujatú, hoci subjektívnu recenziu.

(...na pokračovanie)