štvrtok, apríla 20, 2006

Pán Tragáčik a Ostrov zločincov


Slovensko je úžasná krajina. Snáď len v našich zemepisných šírkach je možné, aby sa k čitateľovi dostal prvý diel seriálu o vyše dvadsať rokov neskôr, ako druhý. Skalní priaznivci tvorby Zbigniewa Nienackého si teda museli na úvodný diel zhruba štvrťstoročie počkať. Druhou možnosťou bolo prečítať si ho v originále.
Asi nikdy nedokážem odpustiť vydavateľstvu Mladé letá vynechanie prvého dielu, ktorý u nás doposiaľ nevyšiel. Ak by ste niekto vedeli dôvod, prosím, dajte mi vedieť.
Niet teda divu, že ihneď po distribúcii „Ostrova zločincov“ do kníhkupectiev, som sa nedočkavo zmocnil jedného výtlačku. Veľmi som sa tešil na tento príbeh, ktorý ma, ako sa po prečítaní ukázalo, nesklamal.
Je to jednoducho pôvodná jednotka, v ktorej Tomasz zdedí svoj vehikel po ujovi Stefanovi Gromillovi. Postupne prichádza na to, čo všetko tento neobyčajný vynález dokáže. Vydáva sa na cestu za dobrodružstvom, ktoré ho čaká neďaleko mestečka Antoninów, kde veľkostatkár Dunin, ukryl svoje cenné zbierky starožitností pred blížiacou sa sovietskou armádou. Tomasz je poverený ministerstvom, aby sa počas svojej letnej dovolenky po týchto zbierkach poobzeral ...
Príjemná dovolenková atmosféra sa teda tiahne celým príbehom, ktorý je vhodne popretkávaný akčnejšími scénami a napätím. Hoci o dramatické scény nie je núdza, leto, voda a prekrásne prostredie umocňuje v čitateľovi príjemný prázdninový pocit. Dej sa totiž odohráva v ramenách rieky Wisly, neďaleko kúpeľného mestečka Ciechocinek. V lese, ktorý je plný starých bunkrov z druhej svetovej vojny, sú ukryté záhadné zbierky veľkostatkára Dunina.
Nienacki vložil dej príbehu do skutočného prostredia. Pri mestečku Ciechocinek sa Wisla naozaj rozlieva do niekoľkých ramien a vytvára tak ostrovy i rôzne zátoky. Fašistické bunkre sa nachádzajú v lese, vzdialenom od Ciechocinka len niekoľko kilometrov. Niekde do tohto prostredia autor umiestnil fiktívne mestečko Antoninów. Mimochodom, pri ceste do Ciechocinka, od Waršavy cez Plock naďabíte na dve malé dedinky s názvami Stary a Nowy Duninów.

„Ostrov zločincov“ je prvý diel série o pánu Tragáčikovi a nesie naozaj všetky znaky, ktoré sú charakteristické pre každý Tomaszov príbeh. O aké znaky ide?
Predovšetkým sú to priatelia, ktorí Tomaszovi pomáhajú pri riešení záhad. V „Ostrove zločincov“ sa stretávame so skautmi Veveričkom, Wiliamom Tellom a Sokolím Okom, ktorých slovenský čitateľ pozná z príbehu o templároch.
Veľmi často sa stretávame s osobami, pri ktorých nám nie je ihneď jasné, či sú na strane hlavného hrdinu, alebo naopak. Hoci sa jedná o takzvanú detskú literatúru, jednotlivé postavy nemajú čierno – biely charakter. To sa mi veľmi páči. Snáď aj preto je Nienackeho tvorba zaujímavá pre všetky vekové kategórie. Aj tu ich vystupuje hneď niekoľko. Teresa, Hanka, i záhadný pán Karol.
Ďalším znakom, ktorý mi okamžite udrel do očí je fakt, že v príbehoch o pánu Tragáčikovi sa nikdy nerieši len jedna záhada. Vždy sa tam objavujú ďalšie záhady a tajomstvá, ktoré môžu, ale nie vždy musia priamo súvisieť s hlavnou záhadou. V tomto príbehu to sú pytliaci, Barabaszova banda, pán Karol, tajomná kostra, bledý pán s čiernou briadkou...
Samozrejme v žiadnej epizóde nesmie chýbať dievčina, ktorá koketuje s Tomaszom. V tejto máme až tri dievčiny, ktoré sa krútia okolo hlavného hrdinu.
Nesmieme zabudnúť ani na naháňačky. Tomasz v tomto príbehu, na radosť mnohých čitateľov, niekoľkokrát prevetrá motor Ferrari 410 SA, ktorý je neustále pripravený akcelerovať pod kapotou na prvý dojem nie veľmi pekného, ale o to viac prepracovaného obojživelného vozidla, ktoré autor v tejto epizóde nazýva „prototyp“. Je zaujímavé, že „prototyp“ v tomto príbehu viacej pláva ako jazdí, čo sa však dá ľahko vysvetliť prostredím, v ktorom sa dej odohráva.
Vari najcharakteristickejším znakom príbehov pána Tragáčika je jeho nezvyčajná metóda práce. Na začiatku vždy pôsobí neisto a vzbudzuje skôr výsmech ako rešpekt. Jeho protivník ho okamžite začne podceňovať. Tomasz potom vyčkáva na vhodnú príležitosť a jeho úder prichádza vždy, keď to protivník najmenej čaká.
No a na záver ešte jedna vec, ktorá sa nedá prehliadnuť. V každej epizóde sa čitateľ dozvie naozaj odborné informácie z oblasti, ktorej sa týka dej príbehu. Je úžasné sledovať obrovské množstvo informácií, ktoré nám Zbigniew Nienacki predkladá. Konkrétne v tomto príbehu sa môžeme oboznámiť s oblasťou antropológie, ale dozvieme sa aj o jantárovej komnate a mnohých ďalších artefaktoch, ktoré sa stratili počas druhej svetovej vojny.
Pán Tragáčik a Ostrov zločincov bol napísaný v roku 1964 ako prvá časť série. A hoci od jeho prvého vydania ubehlo už úctyhodných 42 rokov, myslím si, že príbeh vôbec nestratil na svojej kvalite a príjemnej atmosfére, v ktorej sa nesie. Je to príbeh, ktorý pritiahol ku knihám niekoľko generácií čitateľov a som presvedčený, že aj u nás si nájde svojich fanúšikov. Neprináleží mi hodnotiť ho, ale verte, že keby k tomu malo dôjsť, dostal by odo mňa desať bodov z desiatich.

3 komentáre:

Anonymný povedal(a)...

ano to bolo uplne mrte...pohoda,kraasne!

Anonymný povedal(a)...

"Wyspa złoczyńców" jest nakrecona w moim ukochanym Kazimierzu Dolnym.Kazimierz to jedno z najpiekniejszych miast w Polsce.Mieszkam w Lublinie wiec mam tylko 50 km do tego uroczego miasteczka.A gdy jestem na Słowacji to czesto odwiedzam Bardejov.Pozdrawiam wszystkich fanow powiesci Nienackiego na calym swiecie :)

Anonymný povedal(a)...

No tento diel mám velmi rada lebo tak Zbigniev nadherne opisuje prostredie i príhody. Dobre do toho pasuje i Chudinka a Hanka. No poviem to rychlo je to fakt haluzny diel. NO COMENT:-):-):-)