piatok, septembra 26, 2008

Pán Tragáčik a tajomstvo nad tajomstvami

Tajomstvo nad tajomstvami vyšlo práve vo chvíli, keď som sa pripravoval napísať recenziu na moje obľúbené Skiroławki. Keďže som však tento blog založil hlavne pre fanúšikov pána Tragáčika, samozrejme, že prednosť dostal ďalší vynikajúci Tomaszov príbeh.
Jeho dej sa z väčšej časti odohráva v stovežatej Prahe, ktorú určite, tak ako i samotný príbeh, každý z nás dôverne pozná. Takže podrobne rozpitvávať obsah v tomto prípade naozaj netreba. Azda len okrajovo spomeniem, že tentoraz sa Tomasz pustí do boja s pašerákmi starých poľských ikon. Popri tom rozlúšti i záhadu Kelleyho talizmanu a nájde klenoty nesmiernej hodnoty, ktoré kedysi dávno zdobili stôl spojenia, určený na komunikáciu z duchovným svetom. Príbeh je naozaj vynikajúci. Ja osobne, ho radím medzi tie najpútavejšie a najzaujímavejšie z celej série. Naposledy som ho však čítal pred mnohými rokmi. Vtedy som o jeho autorovi okrem mena nevedel vôbec nič. Dnes bol teda môj pohľad na príbeh trochu odlišný.
Je naozaj veľmi zaujímavé čítať knihu nabitý informáciami o jej autorovi. Predtým som si nikdy nevšímal (a ani nemohol všimnúť) súvislosti medzi príbehom a životom spisovateľa. Tentoraz mi do očí udierali veľmi zaujímavé veci. Určite ste si ich všimli i vy. Tak napríklad, náš hlavný hrdina Tomasz, si to do Prahy namieril priamo cez Szklarsku Porebu, kde kedysi dávno Zbigniew pracoval. Ľudmila Dohnalová bola vysoká, štíhla dievčina, ktorá mala vyčnievajúce lícne kosti, preto sa mohlo zdať, že má akoby trojuholníkovú tvár. Nepripomína vám to niekoho? Tak predsa vyzerala Alicja. Alicja sa volal i parfum, ktorým Tomasz prekabátil Prota.V postave slečny Helenky Dohnalovej zase Zbigniew zobrazil ženu-feministku. Je naozaj obdivuhodné, ako jednoducho do literatúry pre mládež vpašoval tému, ktorá mu ako zástancovi myšlienky zrovnoprávnenia žien ležala na srdci. Podarilo sa mu to predovšetkým pomocou príjemného humoru a nadsázky. Po Heleniných prehnaných tvrdeniach, berú čitatelia Tomaszove názory bez výhrad. Čo sa týka Dohnalovcov, pre niekoho môže byť napríklad zaujímavá informácia, že preklad Zbigniewovej knihy „Laseczka i tajemnica“ do češtiny, robil v roku 1965 istý pán Jan Dohnal. To, či bol nízky, plešatý a tučný však naozaj neviem... A napokon je tu Prot, veľká modrá doga. Pre Zbigniewa a jeho čitateľov krásny roztomilý havkáč. Pre dotieravcov neprekonateľná prekážka na dvore v Jerzwałde. Protaz bol dlhé roky verným Zbigniewovým spoločníkom a ochrancom. Celkom zaujímavým sa mi vidí i región, v ktorom pašeráci skupovali ikony. Ide o kraj úplne na východe Poľska, neďaleko našich hraníc. Pre slovenských čitateľov by jeho návšteva nemala predstavovať žiadny problém. Cez Dukliansky priesmyk je to zo Svidníka do Sanoku len okolo 80 km. Presnú trasu pochodu Bašku s profesorom Hilarym môžete nájsť na adrese: http://pansamochodzik1.republika.pl/tajemnicatajemnic.html
Kniha Tajomstvo nad tajomstvami je doslova prešpikovaná zaujímavými informáciami. Čitatelia sa z nej dozvedia mnoho z histórie i dejín umenia. Spomínam si, že som sa v nej ešte ako malý chlapec, po prvýkrát stretol s pojmom ikona. Neskôr pri návštevách pravoslávnych chrámov, som už bol vďaka Zbigniewovi frajer. Zaujímavé boli v tom čase aj informácie o Mense. Vždy keď som sa niekde stretol s inteligenčnými testami, spomenul som si na Tajomstvo nad tajomstvami. No a drahé kamene, či okultné vedy? To je úžasne zvolená téma. Veď povedzte, koho by tieto informácie nelákali? Stôl spojenia, či príbehy mágov Edwarda Kelleyho a Johna Deea...
Je až zarážajúce, že podstatné informácie o rabbi Löwem, či Pražskej štvrti Josefov sa väčšina čitateľov, tak ako ja, dozvedela od poľského spisovateľa. A to v tom čase bola Praha naším hlavným mestom. Samozrejme, že časť príbehu o Golemovi som poznal vďaka filmu Cisárov pekár - pekárov cisár, ale podrobnosti som sa dozvedel až z „Tajomstva“.
Vďaka Golemovi som sa začal utvrdzovať v hypotéze, ktorú som ponúkol v príspevku o čudných šachovniciach. Zdá sa, že práve pri ňom treba hľadať indície, ktoré by mohli ako tak objasniť záhadu okolo vzniku a časového posunu príbehu. Určite sa pamätáte ako v „Šachovniciach“ Tomasz spomína, že sa práve vrátil z Prahy, kde spolu s pánom Dohnalom vyriešili záhadu Tajomstva nad tajomstvami. Dej príbehu by sa mal teda jednoznačne odohrávať v to leto ako „Šachovnice“. Bez výčitiek svedomia by som teda mohol napísať, že dej príbehu sa odohráva v roku 1963. Je tu však jeden malý háčik. Protaz. Nepredpokladám, že by mal Zbigniew Protaza v čase, keď ešte býval v Lodži. Obohatím teda teóriu (ide o moju vlastnú hypotézu, ktorú určite netreba brať vážne) o vzniku Tajomstva nad tajomstvami, o ďalšie „nezvratné“ dôkazy: Už dávnejšie som totiž na stránke nienacki.art.pl objavil informáciu o tom, že v roku 1962 Zbigniew Nienacki napísal hru Golem, ktorá mala divadelnú premiéru v roku 1963. Je viac ako pravdepodobné, že Zbigniew ešte predtým navštívil Prahu, kde získal podrobné informácie o Golemovi, rabbi Löwem a samozrejme i Edwardovi Kelleym. Popri Golemovi mal už určite v hlave námet pre „Tajomstvo“. Veď neponúknuť mladím čitateľom pána Tragáčika zaujímavé informácie, ktoré vďaka Golemovi získal a nezpracovať takýto námet by bolo v Zbigniewovom prípade hriechom. Ale keďže v tom čase mal rozpracované iné témy, príbehom sa začal zaoberať až o niekoľko rokov neskôr. Samozrejme, že ho spestril novými zážitkami s Protazom a umiestnil niekde na začiatok sedemdesiatych rokov.
Myslím, že nie je podstatné, či sa potvrdí táto hypotéza. Faktom však zostáva, že autor pána Tragáčika pripravil pre svojich čitateľov nejeden zaujímavý rébus, týkajúci sa jeho osobných príbehov a života. Pátrať po zákulisí „Tajomstva nad tajomstvami“ bolo pre mňa naozaj veľmi zaujímavé a poučné. Navyše, návod bol priamo v knihe: „Doveď vec k jasnosti a daj autora na jeho miesto.“

3 komentáre:

Anonymný povedal(a)...

K “tajomnici” mám krásnu čerstvú spomienku. Posledný augustový víkend tohto roku som navštívil Prahu. Býval som v krásnom útulnom hotely na Hradčanoch- čistá snobarina…ale nádhera. Praha je čím ďalej, tým krajšia. Samozrejme, že jedno popoludnie som si nechal na židovský cintorín. Na chvíľu som sa pri hrobe Rabbiho zdržal a robil nejaké foto. Prešlo niekoľko solo turistov, najmä židov a napokon dorazila asi 10 členná poľská skupinka. Samozrejme, že som si počkal a nastražil kleptáky, takže sa skloňoval “Pan Samochodžik a Zbignev Nienacki”. Tú istú skupinu som neskôr uvidel o ulicu ďalej ako sa robia foto na Parížskej, v pozadí s tabuľkou názvu ulice, presne tam kde “býval pán Dohnal s dcérami”. Nedalo mi to a dal som s nimi reč. Musím povedať, že boli dosť prekvapený, že Nienackeho hrdinu poznám a narehotali sme sa.
TNT je podľa mňa najlepší Tragáčikov prípeh. Možno preto, že je zasadený do Prahy- matky miest. Preklad mi nepripadal zlý možno preto, že bol totožný s tým “starým”. Okrem toho nemám rád vrtákov a intelektuálov (Rasťo, časť 8, comment), ktorý sa vyjadrujú ku každému príspevku, článku, knihe, gramatike, nepodstatnej marginalite a čojaviemkčomuešte.
Ešte raz ti veľmi pekne ďakujem za tvoj blog. Dúfam, že commenty čítaš a zoznámiš nás s ďalšou Nienackeho tvorbou. ˇ
Rudla71

Anonymný povedal(a)...

Príbeh je skvelý. Len škoda, že nežijeme v čase pána Tragáčika. Vtedy určite nebolo vstupné na Židovský cintorín 500czk.
Jan

Anonymný povedal(a)...
Tento komentár bol odstránený správcom blogu.