pondelok, októbra 19, 2009

Pán Tragáčik a Neviditeľní

Dlho, predlho som čakal so zverejnením tohto príspevku. Veď predsa každým dňom sa musia na trhu objaviť „Neviditeľní“. Po Rasťovom odkaze v blogu mi už bolo všetko jasné, no predsa som len do Ikaru pre istotu zatelefonoval. Správa o stopnutí alebo lepšie povedané, odložení vydania ďalších dielov je teda stopercentne pravdivá a podľa vyjadrenia pracovníkov Ikaru sa tento kalendárny rok ďalší príbeh pána Tragáčika na pulty kníhkupectiev určite nedostane. Pre slovenského čitateľa tak záver série stále zostáva zahalený rúškom tajomstva...

Ak som o predchádzajúcom príbehu napísal, že ide o výbornú dobrodružnú literatúru, pri „Neviditeľných“ musím konštatovať, že ide o výbornú detektívku. Tento naozaj obratný detektívny príbeh sa odohráva na jar roku 1974. Tomasz v ňom bojuje proti dobre organizovanému gangu Neviditeľných. Pôvodne som mal v pláne napísať niečo v tom zmysle, že je to typický alebo klasický Tragáčikovský príbeh. Bezprostredne po jeho prečítaní som zase mal chuť napísať, že tento diel je úplne iný, pretože tu Tomasz bojuje proti organizovanému zločinu a v podstate sa do hľadania zbierok doktora Gottlieba ani nejako nehrnie. Od počiatočnej chvíle úzko spolupracuje s ministerstvom vnútra, a ako si pozorný čitateľ určite všimne, všetky kroky má vopred starostlivo naplánované. Pravda však bude niekde uprostred. Každý z príbehov pána Tragáčika je iný, a asi práve to je ten magnet, ktorý nás čitateľov priťahuje. Keď som kedysi pred mnohými rokmi, tak ako väčšina z nás, prečítal tých sedem dostupných dielov vydaných na Slovensku, utvoril som si samozrejme o Tomaszovi určitý obraz. Dnes po prečítaní takmer všetkých častí tejto mimoriadne vydarenej série sa tento Tomaszov obraz stáva čoraz jasnejší a zreteľnejší. Musím sa priznať, že som naozaj fascinovaný rôznorodosťou jednotlivých zážitkov, ktoré nám čitateľom Tomaszove príhody ponúkajú. Hoci sám dobre viem, že pán Tragáčik nevznikal ako seriál a každý príbeh sa odohráva v inom čase a na inom mieste, predsa len majstrovsky nenútená a nevtieravá nadväznosť jednotlivých dielov, o ktorých sme pred rokmi ani netušili, že existujú, nádherne spája všetky epizódy do jedného veľkého dobrodružstva. Napríklad „Neviditeľní“ prítomnosťou Winnetoua a Veľkého bobra, krásne a prirodzene nadväzujú na predchádzajúci príbeh. Rôzne odkazy na minulé i budúce Tomaszove dobrodružstvá, ktoré sme predtým nemohli pochopiť, sa nám vďaka spoznaniu doposiaľ nepublikovaných dielov stávajú zrozumiteľné a pomáhajú nám rozpliesť niť, ktorá sa spočiatku zdala byť poriadne zamotaná. Je škoda, že sa Ikar vzdáva tesne pred cieľom. Možno by stačilo do edičného plánu zaradiť aspoň Zlatú rukavicu, poprípade ešte Nepolapiteľného Zberateľa a fanúšikovia Zbigniewa Nienackého by boli spokojní...
Ale vráťme sa na chvíľu opäť k „Neviditeľným“. Tento príbeh nás zavedie naozaj na mnohé miesta. Spolu s Tomaszom sa ocitáme na nám dobre známom jazere Śniardwy. Fort Lyck - Čertovský ostrov, kde boli schované zbierky doktora Gottlieba, Pavúčí ostrov, či Mikołajki, tieto pojmy nám už tiež nie sú cudzie. V našom príbehu prebrúsime veľkú časť Mazúrska i Warmie, navštívime ďalšie známe miesta, ako Jerzwałd, Iławu, Lodž, Morag i doposiaľ neznáme, ktoré nám obraz o Warmii i Mazúrsku vhodne dotvárajú. Za prítomnosti riaditeľa Marczaka navštívime i Frankfurt nad Mohanom, Weimar, či Erfurt. Všetky tieto miesta samozrejme navštívil i Zbigniew Nienacki, a tak sú ich opisy ako vždy verné. „Neviditeľní“ sú dávno publikovaný príbeh, a tak rozprávanie o obsahu by bolo naozaj nosením dreva do lesa. Spomeniem teda len zopár drobností, ktoré som pri čítaní postrehol v súvislosti s celou dodnes publikovanou sériou.
Prvé, čo mi udrelo do očí bol organizovaný zločin. Kým v úvodných príbehoch seriálu súperil Tomasz s jednotlivcami alebo amatérskymi skupinami hľadačov pokladov, tu, podobne ako vo Fantomasovi, či človeku z UFO, sú jeho protivníkmi ozajstní profíci. Určite stojí za povšimnutie i to, že práve tieto príbehy sa oproti ostatným oveľa viac približujú k detektívnemu žánru. Čo je však dôležité, Zbigniew Nienacki nestavia zločincov na piedestál, ale vykresľuje ich ako ľudí, z ktorých v konečnom dôsledku ani nejde strach. Úsmevná je napríklad myšlienka o byrokracii v gangu Neviditeľných, ktorí ešte pol roka po dolapení Mendozu pravidelne poukazovali nájomné na Winnetouov účet...
Ďalšou veľmi podstatnou zmenou v príbehu je, že v ňom vystupujú výhradne dospelí hrdinovia. Keď si trošku posvietime na Tomaszových spoluhráčov, zistíme, že jeho pomocníkmi už nie sú mladí harceri, deti na výletoch, či iná školopovinná mládež. Tento nový trend môžeme jasne badať už od vydania Winnetoua. Pozastavme sa teda pri vývoji a zmene vedľajších postáv v jednotlivých príbehoch. Zdá sa, že tak ako postupne vyrastali prví Nienackého čitatelia, tak dospievali i Tomaszovi priatelia. Malých harcerov postupne vystriedali starší Baška, Yvonne a Robert, sestry Dohnalové až sme sa dostali k Borovicovej ihličke, rozvedenému Winnetouovi, či príťažlivej vdove Grete Herbstovej. Samozrejme, že nesmieme zabudnúť na Moniku, ktorá veľmi rada mení skalpy, a spolu so svojimi nápadníkmi je spestrením i odľahčením nášho príbehu. Z tohto všetkého mi jasne vyplýva, že i keď sú „Neviditeľní“ písaní stále tým starým dobrým Nienackého zrozumiteľným štýlom, je tento príbeh už priamo smerovaný k staršiemu čitateľovi. Mimochodom, všetky Nienackého knihy, i tie určené len dospelým, sa čítajú naozaj s ľahkosťou. Je to hlavne vďaka pútavému deju a vhodnému výberu jazykových prostriedkov.
Okrem výbornej zábavy nám tento príbeh opäť priniesol i užitočné informácie. Dozvedeli sme sa mnoho nielen o Warmii a Mazúrsku, ale hlavne o histórii písomníctva v tomto kraji. Medzi riadkami môžeme vyčítať Zbigniewovu lásku k tomuto kraju, jeho lokálpatriotizmus i národnú hrdosť.
V závere „Neviditeľných“, v ktorom samozrejme nechýba prekvapivé zakončenie príbehu, si už autor pripravuje pôdu pre človeka z UFO. Zároveň nám dáva jasne najavo, že sa s hrdinami nášho príbehu, samozrejme okrem Tomasza, už nestretneme. Monika, Greta Herbstová, Pekný Lolo, či Kučerík sú už minulosťou. Čitateľa však zanecháva v očakávaní - veď nadchádzajúci kongres v Bogote sľubuje najzaujímavejšie Tomaszove dobrodružstvo...


6 komentárov:

Anonymný povedal(a)...

Ahoj Lubo,

dlho sme nehovorili, tu je Braňo z BA... :) Pozdravujem, dúfam, že sa máš dobre. Do mailu Ti pošlem svoje nové kontakty a nejaké tie novinky.
Apropos, ten Ikar ma štve. Tešil som sa najmä na rukavicu a posolstvo.

Inak, pekný deň

BG

PS mohli by sme refreshnúť ten nápad s výletom po stopách Zbigiho

Anonymný povedal(a)...

dík sa malú útechu v tomto beztragáčikovskom pôste

Jan

Anonymný povedal(a)...

Všetky diely Tragáčika už mohli byť v slovenčine dávno na svete, keby sa Ikar nezdržiaval prípadmi, ktoré vyšli ešte v edícii STOPY. Tie vtedy vyšli vo vysokých nákladoch a každý fanúšik Tragáčika ich dávno vo svojej zbierke má. A dosť často ich vídať v antikvariátoch vo veľmi dobrom stave. Zbytočné bolo tiež vydať knihy 1 až 3, ktoré s Tragáčikom nemajú nič spoločné a sú o dve triedy slabšie. Takže úplne stačilo dať na trh päť, resp. šesť kníh (ak rátame aj Nepolapiteľného zberateľa).

Milan

Dark Tower povedal(a)...

Ahoj Tomasz, po dočítaní Winnetoua som poslušne čakal na ďalší diel Tragáčika a ani na um mi nezišlo, že by Ikar túto sériu strihol. Stále dookola si čítam ako Rasťov príspevok, tak tvoj úvod k tomuto článku a nechápem. Keď sa pozriem, čo vydávajú - napr. úplne bezostyšnú dementnú zlátaninu dievčenského sladkého románu a upírskej gotiky (s ktorou má v skutočnosti len pramálo spoločného) hrdo pomenovanú Twilight Sága a iné podobné 'klenoty', tak je mi na zvracanie. Dúfam, že sa spamätajú...

Le6n

Anonymný povedal(a)...

dúfam len, že sa v Ikare zobudia a dotlačia všetko čo súvisí s Tragáčikom

Anonymný povedal(a)...

Na to, že budú vydané aj ostatné pôvodné diely by som nevsadil. Keď sa už raz na Slovensku niečo preruší, väčšinou sa to neobnoví. Ale podobná situácia je aj s knihami Julesa Verna a Karla Maya - ich najznámejšie diela preložené do slovenčiny v kníhkupectve nenájdete. Zaujímavé, že v Čechách je situácia iná. Slovenské vydavateľstvá argumentujú rentabilitou, trhovým mechanizmom a dopytom. No s týmito starými knihami je to ako s vážnou hudbou - nepredáva sa nárazovo vo veľkých nákladoch, ale naproti tomu stabilne. Ak budú slovenské vydavateľstvá dávať na trh len sezónne hity, zanedlho si budeme môcť kúpiť akurát tak ságy o tinedžerských upíroch alebo bláboly o bratislavských mafiánoch, prípadne o rozvedených ženách, ktoré trávia celé dni v obchodných centrách s malými deťmi a mobilom pri uchu.

Milan